Hneď ako som s Matúšom a Tomášom dopil víno, nie veľa, len tak pre chuť, utekal som domov. Opäť sa zdalo, že prichádza búrka. Neprišla. Potreboval som urgentne povoliť močové cesty, spravil som tak hneď vedľa detského ihriska, teda ešte som ani nezačal šťať, keď nejaká stará frigidná pani mala k môjmu počinu poznámky. Posunul som sa k najbližšiemu stromu aj vonku s tým, z čoho muži štia.

*

Náhlivo som otváral vchodové dvere, chcel som sa rýchlo dostať k počítaču. Vedel som, že ak tam bude už mama, mám po internete. Bola. Pozerala Ordináciu v ružovej záhrade a mne nálada klesla. Televízor je v ťahu ide nám akurát jednotka. A tá poväčšine nedáva nič zaujímave. Bol som nervózny, mama pri pozeraní zaspávala, ale neodišla. Štuchol som do nej, keď mala oči privreté a snažil som sa využiť šok. "Choď spať!" Zdvihla sa a šla. Dúfal som, že ešte zastihnem na icq Mišku, nebola tam už. Teda som šiel spať, márna snaha vyhnať mamu do postele...

*

Konečne mi došla aj nejaká správa od Mišky: "NEKONECNE TA LUBIM "...
Napísal som Miške dve smsky, pustil si Mullera a zase sa pokúšal zaspať. Čakal som na odpoveď na sms. Neprišla. Opäť ma to zarmútilo. Nevidel som ju od pondelka. Opäť sa cítim nepotrebne. Chcem vedieť, že jej chýbam.

*

Nakoniec som zaspal s tým hnusným pocitom. Spal som vcelku dobre. Nezvyknem mať dobrý spánok, keď je vonku tak teplo a tak dusno v myšlienkách, ale teraz sa podarilo.

*

27. júna 2008

*

Ráno som bol bdelý už okolo pol piatej. Vedel som, že o šiestej musím ísť k mame do práce pomáhať. Ale aj napriek tomu opäť som zaspal. Mama na nezobudila, asi jej prišlo ľúto budiť ma, ani nevolala. Vstal som až okolo siedmej, ale behom 5 minút som bol v tričku a nohaviciach a utekal som k nej do práce. Vcelku fajn, že som zaspal, práca práve dorazila. Teda nový tovar do obchodu, ktorý bolo treba vykladať. Vôbec sa mi do toho nechcelo pustiť.

*

O desiatej bola práca z väčšej časti spravená, aj napriek mojím poznámkam o nezmyselnosti práce. Mobil som zabudol doma a bol som strašne nespokojný, veril som, že Miška sa mi ozve. Potešilo by ma to viac ako výhra v LOTE.

*

Pohádzal som všetky igelity a kartóny na kopu. A kopal do nich, aby sa zmenšil ich objem, ale asi som do nich kopal skôr preto aby som nejako zabudol na moju náladu.

*

Obed opäť nikto nejedol. Aspoň ten zo včera. Rozhodol som sa spraviť cestovinový šalát, jednoduché a ľahké. Behom 10 minút bolo hotovo, chutil.

*

Driemal som. Čítal knihu. Zavolal som aj babke, ako vyzerajú pomaľované steny, keď už vyschli. Pochvaľovala si opäť, vraj sa jej až lepšie spí. Potešilo ma to. Aspoň niečo.

*

Napísal som asi štyri sms, ale neposlal ich, len uložil do pamäte mobilu. Všetky boli adresované Miške, ale nevedel som či ich mám poslať. Neozýva sa, možno jej už leziem na nervy, možno len nestíha, možno oslavuje koniec roka, možno je len v práci, možno jej nechýbam...neposlal som jej sms, vymazal som ich z mobilu, takisto ako tie kvety a čerešne ktoré som jej chcel dať, už ich nikdy nedostane. Napíšem jej niečo krajšie, neskôr...možno sa ozve ona.

*

Chýba mi vo všetkých aspektoch môjho života spontánnosť...
Preto som zavolal Tomášovi, aby sme niekam šli, nevediac kam, len ísť niekam...

*

Prišiel o trištvrte hodiny s bicyklom, ja nemám bicykel, požičal mi bicykel jeho brata. Šli sme do lesa. Šliapal som pomaličky, tak aby som sa neunavil. Slnko pieklo ako bláznivé. Rozopol som si košeľu-nepríjemný pohľad! Cesta ubiehala pomaly ale dorazili sme k starému rybníčku, ktorý som videl naposledy pred troma rokmi. Vtedy býval strašne špinavý, zanedbaný a zarastený, tak, že sa k nemu, ak ste nevedeli kadiaľ, ani nedostali. Prekvapilo ma, že bol zrazu udržiavaný, Brehy vykosené, voda čistá, húštiny vŕb vyrúbané. Na brehu sedel starší pán a lovil ryby. Urobil som si zopár fotiek(aj v albume sú) a prišla búrka. Teda nepršalo silno, len také príjemné chladivé kvapôčky v tom sparne, ale v diaľke bola úplná tma a blýskalo sa. Boli sme dosť ďaleko od domu, tak sme radšej začali o dušu šliapať do pedálov k najbližšiemu prístrešku v lese. Tešil som sa tam. Bola tam studnička a lavičky. Lýtka ma už strašne boleli a bol som zadychčaný ako lokomotíva.

*

Pri bicyklovaní vždy bývam pozadu. Nie je to tým, žeby som bol úplne slabý, alebo tým, že nevládzem. Ja si jazdu vždy vychutnávam. Či už jazdu bicyklom, alebo autom. Ja radšej sledujem okolie, teším sa z prírody, čistého vzduchu, ako z rýchlosti...

*

Dorazili sme. Ako prvé čo som spravil pri studničke bolo zabohovanie, že už mám toho dosť. Ale nemal som, neďaleký les ma lákal viac ako vidina ľadovej, osviežujúcej vody. Hneď som našiel huby. Nejaké divé a nejaké kozáre, aj muchotrávky, pláviek bolo veľmi veľa. Nezbieral som ich, nemal som ich kde uložiť. V lese bolo ohromne, úplne ľahučký vzduch, ktorý na pľúcach netažil, chládok a šum lístia boli najlepšie riešenie na horúčavu.

*

Cesta domov bola už viac menej z kopca, takže netrvala dlho a bola príjemná. Nemusel som ani šliapať. Uháňal som medzi stromami a snažil sa pribrzďovať pred každou nerovnosťou, predsalen to nebol môj bicykel. Opäť mi otlačilo riť, sedadlo bolo akési zvláštne tvrdé.

*

Po ceste som čosi rozprával Tomášovi a zhltol som muchu.
Jazdil som už len so zavretými ústami.

*

Príjemne unavený som došiel domov. Mama už doma nebola. Opäť som sa, ako vždy doma, vyzliekol do trenírok a spravil v byte prievan. Prichádzala ďalšia búrka. Vyzerá ešte mohutnejšie a silnejšie ako tá čo nás chytila v lese. Potešilo ma to. V chladničke som našiel malý podnos s koláčmi. Asi príde nejaká návšteva. Ale zjedol som ich zopár, mal som strašnú chuť.Mama sa bude hnevať až to zistí...

*

Opäť premýšľam nad Miškou. Je mi opäť smutno, že ju nevidím. Je mi smutno, neskutočne. Ešte viac ako včera, viac ako predvčerom, viac ako predpredvčerom... Nakoniec jej píšem sms, sťažujem sa na to, že ma bolí hlava a sťažujem sa, že ju chcem vidieť! Nečudoval by som sa keby som jej už liezol na nervy, ale nechcel by som to.

*

Usrkávam víno, ktoré sa mi zvýšilo od včera. Mám ho vo fľaši od kofoly, ak by prišla mama, nech to hneď nespozná, je to len necelý pol liter, takže to je chuťovka, žiadne chľastanie.

*

Prišla mi sms od Mišky, zajtra sa uvidíme, Konečne. Stačí jedna sms a mám pocit, že som aspoň o čosi potrebnejší ako som bol pre chvíľou...

*

Prišla konečne aj búrka, idem pozerať na balkón, ako leje a blýska sa.

 Denník
Komentuj
 fotka
tatianka  27. 6. 2008 19:51
aj mne chýba spontánnosť...neskutočne



a to s tou muchou ma rozosmialo
 fotka
grietusha  27. 6. 2008 20:46
Fúha, veľmi dobre sa mi to čítalo a nejak mi ani viac nenapadá. Mám prudko nekreatívnu chvíľku.
 fotka
mysterioussladybird  27. 6. 2008 21:37
nevedela som,že aj vy mate take myslienky ako my baby...myslim,ked si myslel na misku a taak
 fotka
lovinme  9. 7. 2008 11:16
sranda,clovek by si myslel ze tvoje zmyslanie je chvilami az prilis pesimisticke ale teraz zistujem ze to k tvojej osobe proste patri a hej,tiez ma zarazilo ze aj vam chlapom dokaze dievca tak neskutocne chybat ... neviem co som si myslela,asi ze ste bezcitne svine
Napíš svoj komentár