Mráz sfarbil líca do červena a na konci nosa visia vlhké kvapôčky zrazenej pary, sneh pri každom kroku erdží ako starý unavený kôň. Šťastný detský smiech sa medzi panelákmi ozýva a pripomína mi nejakú formu komunistickej propagandy - všetci sú šťastní. A ja tiež. Len tvoje vrásky a krivé obočie robia dni mrzutými. Chúďatko moje.
Krása sa dá nájsť všade, keď ju trucovito neodmietaš. Otváram ústa a behám za snehovými vločkami veľkými ako papuče. Zabáram sa do snehu hlbokého takmer po kolená. Plávam v ňom. Púšťam tvoju ruku a nechávam sa unášať svojím šťastím z maličkostí.
Prečo mám pocit, že som šťastný, až keď nemusím nikoho držať za ruku?
Zase to tvoje pokrčené čelo, výčitky. Padám. Poddávam sa ti a ťaháš ma do prostredia, kde bude smradľavé teplo a kopa ožratých kamarátov. Dym hustý ako krupicová kaša a hudba, ktorá prekričí každé slovo. Mám to tam rád, pretože to tam nenávidím - stále tam dokážem snívať. O lese, o pokoji kdesi uprostred prírody a naivne do tých snov strkám nasilu ja teba. Teba s úsmevom. Dá to zabrať.
Chcel by som leto, mať na chrbte vak, na nohách boty, za sebou stovky kilometrov... Slnko nad hlavou, hviezdy nad hlavou a pod nohami pevnú zem. Zaspať, vstať a kráčať ďalej. Stereotyp patrí do mesta, tam vonku, tam medzi storočnými bukmi, sklonený pri priezračne čistej vode v studničke neexistuje nuda. Neexistuje stres. Ak mám zomrieť, nech je to ďaleko od hluku a špiny miest...
Potom vždy do mňa štuchneš. "Nudíš sa?!" Vyčítavo sa opýtaš. "Nie!" Rázne odpoviem bez mihnutia oka.
NUDIM SA... Neznášam to tu, ten dym mi lezie na nervy, tá hudba ma vytáča, tí tvoji nechutne milí opití priatelia. Neviem zniesť ako sa mi dlane lepia na stôl oliaty pivom.
Chcel by som ťa urobiť šťastnou. Ale musel by som obetovať príliš veľa zo samého seba. Stratil by som svoju vlastnú hrdosť na seba, stratil by som sa úplne kdesi medzi dvoma nezlúčiteľnými pocitmi. Kiežby som vedel klamať.
Včera sme celý večer a noc strávili v malej skúšobni natrieskanej gitarami, bicími, reproduktormi, cigaretovými ohorkami. Steny boli oblepené vložkami od vajec a ja som sa rozvalil na starý zaprášený gauč. Bol som spokojný. Lúpal som slnečnicové semená, díval sa do blba a popíjal čaj z termosky. Zabalil sa jeden jointik, ktorý som aj tak odmietol, zapli sa gitary a ja som si kľudne sedel nepohnute niekoľko hodín na tom istom mieste.
Všetci ťa nabádali aby si niečo zaspievala. Každý vie, ako rada spievaš a tak ťa ani netrebalo nútiť. Za pár minút už bola melódia na svete a ty si stále dookola speivala len "Na na nanaaaana".
"Tu máš papier a pero, napíš nejaký jednoduchý text."
"O čom?" Trošku s rozpakmi si zareagovala.
"Hocičo, nejaké tvoje pocity."
Slnko mi zapadá
na teba pozerám
stále mi odchádzaš
niekam ďaleko
niekam za mesto
niekam za niečím...
ďaleko, ďaleko, ďalekooo
Si mi tak ďaleko
Každý deň milión útekov
Odchádzaš zrána
keď je mokrá tráva
mlieko, džús a káva
a ja ti z okna mávam
ideš zase
ďaleko, ďaleko, ďalekooo
Dosť amatérsky to znelo, lenže za tých 20 minút počas ktorých to všetko vzniklo, mali niečo do seba. Viem, že to malo byť o mne. Viem, že ťa zraňuje moja povaha, ale ja sa zakaždým vrátim a zakaždým len za tebou.
Možno to mnou aj pohlo, viem, že nie som človek, ktorý bude celé dni s tebou sedieť na pohovke a pozerať nemocnicu na okraji mesta, možno nebudem ten, kto ti bude každú sekundu vyznávať lásku. Ale vždy budem ten, kto ti donesie tú najväčšiu a najčerstvejšiu kyticu kvetov priamo z hôr, budem vždy ten, ktorý ti donesie plnú dlaň lesných jahôdiek. Vždy budem ten, ktorý sa s úsmevom túla po horách. Aj keby to všetko malo skončiť...
Ľúbim ťa, nech už som akýkoľvek...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
emulienkaa
8. 2.febuára 2010 12:23
neskutocne kráásne
2
je to silné. pre mňa. pretože som asi ako ty.
a medzi mnou a mojim priateľom je asi rovnaká rozdielnosť ako medzi vami.
a medzi mnou a mojim priateľom je asi rovnaká rozdielnosť ako medzi vami.
4
ked každý z vás bude ochotný vzdať sa pre druhého kúska seba...tak potom ste sa našli, až potom, ked toto spravíte vzájomne pre seba. Vzájomne...
Napíš svoj komentár