Nasilu
Ešte si ráno pripálim cigaretu
Bez dymu
Delí ma pár krokov od toho
Čo urobím
Obrátim ti život tvoj
Celý naruby
Miláčik, dotýkaš sa ma tam
Kde to mám rád
V najlepšom treba prestať
Tak čelom vzad!
Ľahko sme k sebe cesty našli
Zrazu má byť život vážnym?!
Ubehne čas...
Ľudia sa strácajú
Zlatko, ja zabudnem skôr
Pochop, ja už nie som tvoj
___________________________________
Topíme sa v dotykoch a slinách
V pohároch od vína
Plávajú zvyšky nežných slov
Klamstvá o vinách a nevinách
Zaryj sa mi ešte raz do kože
Uhryzni ma, plná rozkoše
Zašepoc
Zbohom Miláčik
Keď sa sny túlajú po uliciach
Odchádzame
Za prácou
Rodinou
Chľastom
Milenkou
K ránu vkĺzneme k sebe do postele
Stále to isté telo vedľa
Asi to je niečo viac
Inak by sme sa nestretli
Vždy ráno v posteli
Unavení z nočnej nevery
___________________________________
Niečo zo starých zápiskov načmáraných po zošitoch. Snahy písať básne ma už, našťastie, prešli.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
she
5. 3.marca 2010 16:05
pekne su
5
Podľa mňa je Stanko škoda, že ťa tie snahy prešli, pretože aj tvoje ásne majú v sebe to silné reálno a proste to, čo ja osobne na tvojich blogoch tak neskutočne milujem! A podľa mňa to bolo výborné...
Napíš svoj komentár