Krabica

- Krabica od topánok. A pozrela na neho ako keby si z nej robil "dobrý deň".
- Nie! Počkaj ešte som ju neotvoril! Rýchlo dodal aby ju vyviedol z jej omylu. A striedavo sa díval na ňu a na starú kartonovú krabicu.
- No tak už ma nenapínaj a otvor to! Povedala nedočkavo a aj pohľadom ho urgovala nech to spraví čím rýchlejšie. Bola nedočkavá.

Pomaličky, akoby tam bola výbušnina, otváral vrch krabice. Obom srdce bilo až si ich navzájom počuli. Ruky spotené, mysle pripravené na šok, pohľady teraz smerovali len do krabice. Strbinka sa zväčšovala a ona sa do nej dívala s nádejou, že uvidí čím skôr to prekvapenie, ktoré tam malo byť. Ale úsmev jej zamrzol, hlavou jej preblyslo sklamanie...

- Ved je prázdna! Zvolala so smútkom a zlosťou v hlase.
- Prázdna?! Ty nevidíš čo je v nej? Ved je plná lásky k tebe, plná mojich snov, ktoré som sem odkladal niekoľko rokov. Chlapec povedal sklamane.
- No, ale ja tam žiadnu lásku nevidím a ani sny. Myslela som, že máš pre mňa nejaké prekvapenie, niečo z čoho budem mať radosť. A ty mi ukazuješ prázdnu krabicu, vrajže plnú citov, snov a neviem čoho ešte. Rýchlo dodala a mala na neho zlosť.

- Ty mi neveríš! Povedal a osmutnel, ale pokračoval:
- Pozri toto je môj sen o tebe. Strčil ruku do krabice a v dlaniach držal čosi čo ona nevidela, čosi čo jemu bolo natoľko vzácne, že to držal v ruke ako maličké vtáčatko, ktoré práve vypadlo z hniezda. A díval sa do dlaní s úsmevom plným šťastia a radosti.
- Ty si myslíš, že ja som sprostá?! Myslela si, že si z nej vážne robí maličké dieťa, ktoré sa dá oklamať a svojím výhražným podtonom to dávala patrične najavo.

- Nie! Ja ťa mám veľmi rád! Aha! Opäť strčil ruku do krabice a z nej vytiahol opäť čosi pre ňu neviditeľné. Tu je moja láska k tebe. Je veľmi veľká, zabrala mi skoro polovicu krabice. Opäť ju nežne držal v rukách a díval sa len na svoju neviditeľnú lásku, práve vytiahnutú z krabice. Oči mu horeli akýmsi ošiaľom.
- Ale fakt už to nie je vôbec zábavné, nie si vtipný ani trošku! A daj mi pokoj s tými nezmyslami. Rukou sa rozohnala a na znak toho, že tomu neverí, ho sotila tak aby to niečo neviditeľné spadlo.

- Nie! Prečo si to spravila? Zhrozene na ňu kričal a k plaču nemal daleko.
- Pretože robíš zo seba hlupáka a zároveň aj zo mňa! V tej krabici nie je nič, tak sa v nej neprehrabuj a netvár sa, že z nej vyťahuješ akoby diamanty.

- Diamanty tam nie sú! Tam je čosi omnoho vzácnejšie! Ale ty si to nevieš vážiť. Myslím, že my dvaja už nemáme spolu čo rozoberať. Otvoril jej dvere a s chladným výrazom dodal stroho prosté "Ahoj!".
Dvere sa zabuchli a ich tak obyčajné "bác" mu znelo v ušiach ešte dlho. Slzy sa mu liali po celej tvári.

Kľakol si na koberec a zbieral kúsočky lásky, ktoré si precízne niekoľko rokov ukladal do krabice. A teraz boli rozbité na zemi, nedali sa pospájať. Nepomohlo by sekundové lepidlo a ani majster sveta v skladaní puzzle. Vyhodil čriepky lásky do koša a láska sa skončila...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu