*
Nerád som sa modlil. Neznášal som povinnosti a babka to brala ako základnú ľudskú potrebu. Akonáhle sa dorozprávala s Bohom, musel som aj ja. Trucovito som sa prežehnal, zašepkal na rýchlo "Anjeličku môj strážničku..." a hotovo. Svetlá zhasli. V dome zavládlo ticho a pokoj, ktorý narúšal len tikot hodín a občasné prasknutie tlejúceho dreva.
*
Na dedine začínalo ráno príliš skoro. O štvrtej vstával starký - najprv čosi zahundral, znova sa pomodlil, ušúľal si v teple cigaretu, oslintal ju a strčil do vrecka. Hodil na seba sveter, monterky a baranicu - cestou sa zastavil ešte v špajzi po fľašu rumu, znova si odpil a až potom vyšiel na dvor. Počul som, ako zametá dvor od snehu, ktorý spadol zo strechy, potom zakúril do pece a každé ráno si opražil na masle cibuľku. Zajedal ju chlebom a zapíjal ju, tentokrát nie rumom, ale čajom.
Babka vstala vždy neskôr. Zubaté Slnko už šteklilo rohy stien a hoci som sa robil, že spím, nikdy som nespal. Postelila ťažké periny, prikryla ich červenou dekou, vzala si tabletky a skontrolovala, či mi netrčí spod periny ruka alebo noha - ak áno, prikryla mi ju. Nikedy som narokom vystrčil nohu - bavilo ma citiť sa dôležitý...
*
Ja som vstával až okolo siedmej. Budil som sa na to, ako dedo niečo stĺka a rany kladivom sa ozývajú na celú dedinu, traktory premávajúce sa po ceste a mučanie kráv človeku proste spať nedovolili.
Schody ktosi už posypal soľou a tak námraza poľavila. V kuchyni bolo už horúco a babka pripravovala chlieb. Piekla si ho sama, Najviac ma fascinovala lopata na sádzanie. Vždy som sa jej bál - bál som sa, že ma niekto posadí na jej koniec a šupne ma do pece.
Utiekol som z izby a šiel som sledovať starkého. Ten síce nemal veľa času, ale nikdy mi nepovedal, aby som mu nezavadzal, alebo aby som šiel preč, práve naopak. Bol rád keď som ho sledoval, isto sa cítil dôležito, takisto ako ja. Bolo to akoby zasväcovanie do tajov práce s nástrojmi. On bol rád, že ho obdivujem a ja, že to smiem...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
otvoreneokno
29. 10.októbra 2010 22:54
Príjemné spomienky, už ozaj chýba len ten rum- praskotanie ohňa už mám! A aby tie spomienky patrili do mojej hlavy!
2
tvoj starký musel mať hrozný život v takej situácii neostava iné ako piť
3
@toxico podľa mňa mal síce ťažký, ale krásny život.
Stanko, ďakujem. dnes to je presne TO, čo som potrebovala.
Stanko, ďakujem. dnes to je presne TO, čo som potrebovala.
6
jej to je vzdy tak zaujimavo krasne, ked piseso svojich zazistoch u babky a dedka a vzdy mi to pripomenie aj tie moje
7
Tento blog som si mohla odložiť na Vianoce, keby som bola vedela, čo je v ňom napísala, ale keďže som nevedela, prečítala som si ho teraz Veľmi pekné, neviem prečo sa mi pri jeho čítaní vybavila vôňa mandarínok. Tá sa mi spája s Vianocami.
Ja nemám starkých na dedine a niekedy to trochu ľutujem, keď čítam tie tvoje krásne blogy - ale tie mi to tak trochu nahrádzajú, takže ďakujem
Ja nemám starkých na dedine a niekedy to trochu ľutujem, keď čítam tie tvoje krásne blogy - ale tie mi to tak trochu nahrádzajú, takže ďakujem
Napíš svoj komentár