Nechcem byť ten, ktorý kazí životy, nemôžem proste vypadnúť z rovnej cesty a s holým zadkom behať po poli. Ako včielka - až na ten zadok. Budeš na mňa mávať ako každý deň a usmievať sa a ja priletím, uštipnem ťa a potom ma už nikdy neuvidíš. Tak ako keď uštipne včela. Ostane ti zo mňa len na pár dní drobná ranka, možno ju ani neuvidíš, len ju budeš cítiť. Útržky spomienok, dni strávené pod dekou a para valiaca sa z višňového čaju. A slzy. Raz musia skončiť aj slzy. Raz musí skončiť všetko, zlatko.
Je čas spraviť zo seba hrdinu a zbabelca súčasne. Utiecť pred tebou. Rýchlo. Za krajším dňom, za samotou do hľbky mojej duše - do najhlbších lesov, pod hviezdnú oblohu, k plápolajúcemu ohňu. Šum vetra a žblnkot vody a koberec z ihličia pod telom. Unášaný vetrom, ako roztrhaná hmla v jesenej krajine, ako igelitový sáčok. Bez cieľa. A nakoniec ľutovať svoju nerozvážnosť so sĺzami na krajíčku, s úsmevom.
Sme zúfalci. Obaja sa snažíme dať dokopy niečo, čo do seba nezapadá. Istoty, sloboda, voľnosť, dôvera a nežné slová a určite aj klamstvá a stále sa tvárime ako párik z pohľadnice na Valentína.
Dneska som dostal strach. Presne dneska o 9:23 som si uvedomil, že robíme chybu. Ešte sme spolu ležali v posteli a Slnko mi svietilo do očí, napil som sa džúsu, odkryl sa a zapozeral sa na teba. Neviem si k tebe už násjť cestu, proste sme si vybudovali medzi sebou obrovsku priekopu. Máveme na seba, usmievame sa jeden na druhého, ale necítim ťa.
_____________________________________________________________________
Na lásku nestačí len láska. Na jazdenie nestačí len auto - je treba benzín, olej, chladiacu kvapalinu a niekoho, čo ho bude riadiť, potrebné sú stovky drobností. Potom to začne fungovať. A my máme len lásku a nič viac.
*
Najviac sa bojím seba samého. Prekonal by som aj tvoje slzy, ale neprekonám, keď sa začnem ľutovať sám pred sebou. Nechcem sa utopiť vo výčitkach a neskôr aj vo víne, nechcem myslieť na to, že ty práve myslíš na mňa. A navždy budeme zaspávať jeden bez druhého. Uvidíš, tá bolesť prejde. Zatni len zuby.
*
Občas premýšľam nad posledným slovom, ktoré ti poviem. Neobmedzil by som sa na trápne "zbohom". Dal by som ti bozk, pohladil ťa po hlave, po čiernych vlasoch a naklonil sa k tebe. Do ucha by som ti zašepkal len jedinú vetu: "Vždy som ťa ľúbil najviac ako som vedel". Otočil by som sa a odišiel. Zašiel za roh a ty by si si celý život pamätala len môj chrbát a miznúcu vôňu vody po holení.
Už som skákal z mostov, hádzal sa pod vlaky, prikldal si revoler k hlave ale nikdy mi to neublížilo a teraz zomieram. Dusím sa, láska...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
3
je neuveriteľné... že niekde sa odohrávajú štyri skoro nachlp rovnaké životy (príbehy) dvoch dvojíc...
6
Na lásku nestačí len láska-musíš stratiť kúsok seba, darovať a dostať...
Píšeš úžasne
Píšeš úžasne
7
Ako vidím, nie som jediná, koho pri tvojich blogoch napadá, že sú proste - reálne...
Bol nádherný, ale bol veľmi, veľmi smutný... čo je v poslednej dobe také veľmi smutné v tvojom vzťahu, Stanko? Neviem to celkom pochopiť... ale určite, keby som vedela viac, tak to pochopím... problém je, že nechápem, a preto mám pocit, že by si možno mal byť šťastný, že ju máš, a neriešiť problémy...
Bol nádherný, ale bol veľmi, veľmi smutný... čo je v poslednej dobe také veľmi smutné v tvojom vzťahu, Stanko? Neviem to celkom pochopiť... ale určite, keby som vedela viac, tak to pochopím... problém je, že nechápem, a preto mám pocit, že by si možno mal byť šťastný, že ju máš, a neriešiť problémy...
8
Na lásku nestačí len láska. Na jazdenie nestačí len auto - je treba benzín, olej, chladiacu kvapalinu a niekoho, čo ho bude riadiť, potrebné sú stovky drobností. Potom to začne fungovať. A my máme len lásku a nič viac.
Napíš svoj komentár
si jeden z najrealnejsich autorov, akych som kedy citala...
pises moje pribehy.