Margarétky klamú

-..., ľúbi, neľúbi, ľúbi neľúbi...
- Ah! Už aj margarétky klamú! Nechcel veriť tomu, že láska, niečo tak krásne môže skončiť...
Premýšľal...
- Nie, to nemôže byť pravda. Istotne to je len akýsi nepodarený vtip! Určite má zmysel to "čítanie medzi riadkami" v láske? Pýtal sa sám seba. Snažil sa nájsť nejakú odpoved, ale na ňu si sám nikdy nedokáže človek vystačiť. Musia byť dvaja...

- Máš ma ešte rada? Pýtal sa jej s vážnym výrazom, bol bledý, veril, že príde negatívna odpoved.
- Samozrejme. Ako ťa vôbec napadlo o tom pochybovať?! Urazene dodala, čím dala na javo, že jej to ani na um nezišlo.
- Margarétky povedali... Zahanbene povedal, lebo vedel, že touto odpovedou ju nepoteší...
- Prečo veríš takým hlúpostiam? Podstatná som ja, nie akési kvety! A ja ťa mám rada nadovšetko! On sa díval zahanbene do zeme, ako ked malé dieťatko povie mamke: "Pocikal som sa..."



Margarétky klamú, o láske namajú ani poňatia.
Vyrastú, otrhajú im lupene a človek hľadá v nich lásku.
Ak "ľúbi" človek zrazu verí, ak "neľúbi" život skrátia...
U ních neplatí systém odpoved za otázku!

Hľadám lásku a vieru v ňu v jedinom lupeni,
aké to je biedne veriť, že veľký cit sa skrýva kdesi v poslednom lupienku.
Hľadám súvis medzi tvojím a mojim menom ba aj v prímení,
hľadám všade, kde môže sa dostať mi odpoved "ľúbi"...

Nedá sa už veriť človeku, margarétkam tak komu?!
Mám podplatiť Boha, nech môžem aspoň jemu?!




- Ver mne! To bude stačiť úplne! Skočila mu do jeho slov, hoci sa jej páčilo ako rozprával, ale nechcela ho dalej nechať na pochybách...
- A kde sa mám uistiť, že margarétky neklamali?! Naivne viacej veril im, ako jej... Ona pochopila, že asi to inak nepôjde tak:
-...klamali, neklamali, klamali, neklamali, klamali... Trhala aj ona lupene tak ako to robil on...
- Klamali! Vidíš?! A ty si mi nechcel veriť! Ty si si odtrhol práve jednu z tých čo klamali, jednu z tých čo nepovedia pravdu. Ako medzi ľudmi, jední sú sebci, pokrytci, egoisti..., ale nie všetci! Aj margarétky sú niekedy svine a chcú nás oklamať! Krásno margarétiek neznamená, že sú dokonalé. Sám si videl vedia klamať... On sa na ňu pozrel a usmial. Objal ju a začal behať po celej lúke trhal tie biele kvety, ktoré boli odsúdené na zničenie ich krásy, pýchy, ktorou sa na lúke tak vynímali...
- ... ľúbi, neľúbi, ľúbi... Aha, táto neklame! Táto je jedna z tých dobrých! A tváril sa ako najšťastnejší človek na zemi. Ona ho sledovala a bola rada, že verí teraz jej viacej ako im.
- ... ľúbi, neľúbi, ľúbi, neľúbi... Klamár! Celou silou ju vyhodil ako najdalej len vedel, nech sa nemusí ani dívať na bezvládne otrhané telíčko pokryteckej margarétky...

Dlho triedil otrhané margarétky na dobré a zlé. Nikdy dopredu nevedel či práve tá, ktorú držal v ruke bude jedna z tých pokrytcov, alebo nie...
- S týmito kvetmi to je ako z ľudmi... Skonštatoval ked už pootrhával asi tisíc lupeňov...
- Ako to myslíš? Nechápala.
- Aha! Schytil do ruky margarétku a otrčil jej ju pred nos. A pokračoval vo vysvetľovaní:
- Aká je? Dobrá? Zlá? Pokrytec? Zahrnul ju otázkami...
- Neviem, ako to mám vedieť?
- Otrhaj lupene a zistíš to! Trhala... Klame! Ale stále nechápem súvis medzi ľudmi a margarétkami...
- U ľudí tiež nikdy nevieš aký sú podľa zovňajšku. Krása neznamená, že sú dokonalí. A naopak, ak niekto má krásy menej, ako margarétka čo má málo lupienkov, nemusí byť ihned jedna z tých "zlých"...
- Ale u ľudí sa nedá spraviť to čo robíš teraz ty! Zistiť kto je kto a následne ich odhodiť od seba čo najdalej nech nám nestrpčujú naše sny, nádeje, život...
- Bohužiaľ, nie...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu