Verím, že možno raz “možno” bude “určite”,
A možno určite budem ľúbiť.
Hľadím kamsi do blikotajúcich neónov mesta,
Zarosené výklady obchodov, bezútešné pohľady,
Pohľady kamier, pohľady, ktoré nie sú tvoje.
Raz. Vtedy si vravela: “Kašli na mňa, ja som šialená...”. Asi preto si bola moja “vyvolená”.
Dva. Vtedy si vravela: “To víno je dnes dobré...”. Chutilo, lebo pila si ho ty.
Tri. Vtedy si vravela: “Je mi s tebou dobre”. Myslím, že to bolo vtedy vzájomné.
Štyri. Vtedy si vravela: “Mám ťa rada”. Zrazu som myslel, že žiť, nie je času strata.
Päť. Vtedy si vravela: “Daj mi pusu”. A ja som vtedy nevedel, či pusa nie je veľa. Stačilo len vedieť, že si.
Šest. Vtedy si vravela: “My sme králi lásky”. A mala si pravdu, lenže v jednom kráľovstve dvaja králi byť nemôžu!
Sedem. Vtedy si vravela: “Znesiem ti aj oblaky!”. Ale ja som ich nikdy nechcel, naozaj, stačia mi len pohľady.
Osem. Vtedy si vravela: “Budeme spolu navždy.” Ale to je výrok príliš odvážny!
Deväť. Vtedy si vravela: “Podaj mi ruku, milujem ťa, chcem ťa iba pre seba.” Ale mne ku štastiu treba viac, ako “len” teba.
Desať. Vtedy si mi vravela: “Prepáč, ale si asi pre mňa priveľa.” Pekný spôsob, ako povedať, že už nie som ten, o ktorého stojíš. Slzička, výčitky, neskôr možno zlosť, všetko utopené v chľaste. Matematika lásky je niekedy tak jednoduchá, len ju treba vedieť počítať...
Myslím, že moje počty sú vždy správne. Nie nemýlim sa, sú tak jednoduché. Jeden, dva, tri....desať, to vie aj malé decko, ale ešte nevie o tom, že láska je niekedy aj kurva. A že 2 + 5 nie je často sedem, ale rovná nula!
Tentokrát dávam zabrať mozgu, nenechávam ho ani chvíľku oddýchnuť, nespím. Chladné večery zachádzajúce pod kožu, mláky, v ktorých neisté kroky krásne do ticha čľapkajú, nenápadné svetla bytov. Ironická zeleň nasilu vtlačená do betónového sveta, v ktorom nemá čo hľadať. Hladné potkany a ja. Most z pekla do raja, alebo z raja do pekla, len nájsť tu správnu cestu. Ale keď na oboch koncoch čaká niekto s otvorenou náručou...
Prečo v matematike lásky neexistuje pojem “nekonečno”?!
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
kikanela
15. 10.októbra 2007 18:39
7
Matematika lásky...pekné...že teba vôbec niečo také napadne. Vložiť pravdu do slov ktoré nie každý používa v súvise s ňou. Páčilo sa mi to. Tak jak všetko ostatné. Bolo to krátke ale silné.
8
Ja som vedela že nebudem ľutovať keď tento blog otvorím... krásne... i keď dosť smutné...
11
To je absolútne nádherné a dnes ma to v mojej smutnej nálade a filozofujúcej nálade ešte takto na dobrú noc ešte viac rozfilozofovalo, ale nedokážem sa už sem rozpisovať, pretože na to je naozaj už príliš neskoro, ja som si koniec koncov myslela, že dnes už ani žiaden tvoj blog nezvládnem, ale tento som chcela, lebo bol tak vkliesnený medzi blogmi o jednotke, ktoré som hltala a bála som sa, že naň zajtra zabudnem.
A keby sa mi to náhodou zajtra bolo stalo, tak som si teraz uvedomila, akú neznesiteľnú škaredú chybu by som urobila. Bolo to najnádhernejšie smutné, a na druhej strane neskutočne nádherné Stanko. Fakt. Ako svet....
A keby sa mi to náhodou zajtra bolo stalo, tak som si teraz uvedomila, akú neznesiteľnú škaredú chybu by som urobila. Bolo to najnádhernejšie smutné, a na druhej strane neskutočne nádherné Stanko. Fakt. Ako svet....
Napíš svoj komentár