____________________________________________________
Tak ublíž mi trocha, nech cítim ako ťa milujem.
Ukáž mi smer do zelených polí a otoč sa mi chrbtom...
Nech to zabolí, trocha sĺz a vyčítavý pohľad.
Vyleziem na najvyšší vrchol hory,
aby som pochopil, že láska krásne bolí.
A nevolaj mi už láska, nepíš,
nechaj ma utápať sa v žiali...
Odpusť mi, že mám rád život...
Odpusť mi moju lásku...
Odpusť mi môj svet...
Odpusť mi...
Keď prvé kvapky letného dažďa zmyjú tvoje bozky z tváre, keď prvý teplý vánok omotá mi vlasy okolo uší a prvá prechádzka lesom bez teba bude tak prázdna, vtedy pochopím, že ťa naozaj milujem. A v deň mojich narodenín vypijem liter vína a na Valentína venujem ti jednu myšlienku na teba, tak ju spláchnem možno niečím tvrdším a možno skúsim čo so mnou spraví heroín...
Potom sa vrátim s rukou plnou vpichov
v delíriu, v stave blízkemu šialenstvu,
vrátim sa láska, aby som ti povedal,
že svet mi okrem teba nikdy nič nedal...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
antropofobia
5. 2.febuára 2008 20:23
To je to najkrajšie čo som kedy tu na birdzi čítala...užasne važne,nemam slov..
4
wjes co sa mi na tvojich clankoch strasne paci...ze vzdy dokazu cloweku nieco dat..mne davaju tvoje clanky strasne vela a rada ich citam...a ako som ti uz napisala...na tvoje clanky budem mat cas vzdy...
5
ano suhlasim s Nikka212 aj mne sa velmi pacia a davaju citatelovi podnet na zamyslenie sa a okrem toho tak uzasne vyjadreny
Napíš svoj komentár