Nečakám veľa, ale aspoň niečo

Trúchlenie a smútok ako na pohrebe najlepšieho priateľa.
Zivot čo veľkú cenu nemá, ale niekedy stačí aj málo.
Nedopité víno, pretože znepáčil sa ti život v klame.
Priviazaný na uzde s pokorným výrazom,
veríš, že trýzniteľ sa zľutuje.
Zašité ústa na stokrát, ale myseľ nič nespúta.
Posielam správičku do neba k Bohu, mám maličkú prosbičku...
Ale Boh nie je stroj, mechanický otrok čo rozdáva na počkanie.
Tak ako život aj on chce vidieť snahu.
Boh hrá karty, život automaty a v stávke sú naše biedne životy.
Kto vyhrá? Nikto. Každý.
Nechcem stáť v rade a čakať pokiaľ príde moja chvíľa.
Nechcem behať životom za niečím čo mi utečie.
Chcem na vlastný pohreb odkráčať
a bozkom sa rozlúčiť ked pôjdem do zeme.
Nebojím sa priznať svoju chybu, aj ked často vyjde ma to draho.
Nechcem mať všetko, ale ani malé bezvýznamné nič.
Tvoja slza vypáli do môjho líca znamenie,
tam kde tvoja slza spadne najväčšie trápenie.
Nehľadám zmysel v pochybných slovách,
ne páske nahraté a nikdy nič nové.
Neverím ked niekto vraví, že ľúbi.
Láska sa často pokazí, zadrhne a nechce dalej fungovať.
Ale reklamovať ju nemôžeš, vždy spôsobíš poškodenie ty, chyba nie je v tovare.
Povedal som ti raz, že nie si pre mňa všetko.
Nikdy som ťa už nevidel.
Prečo to nechápe nikto, ked je človek úprimný?!
Ako môžeš byť pre mňa všetkým? To sa vážne nedá.
Mám ťa rád, milujem ťa, ale nie tak aby som musel pre teba zomrieť.
Pud sebazáchovy? Alebo výchova či bieda?
Neviem, ale takto by to povedal každí čo sa klamstva bojí.
Načo pre teba umierať?! Načo niečo dokazovať?!
Nestačí ti nikdy slovo, hoci vieš, že ja za nos nikdy neťahám..
Som ochotný pre teba žiť, ale nie umrieť...
Snád to niekedy pochopíš a zistíš ako mi na teba záležalo.
Aj bez teba ale život pokračuje, síce smutnejší,
nepotrebujem chľast,aby som vedel čeliť zúfalstvu.
Načúvam životu ako nadáva ked posledné peniaze prehráva
a Boh pri kartách podvádza a mne je z toho smiešno...
Toľko smútku na krku, ale úsmev pomáha mi kráčať dalej...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu