Občas okolo prefrčí unavený autobus, unavený taxikár...vlastne celé mesto je akoby v tranze. Akurát neóny vo výkladoch neúnavne blikajú a snažia sa zaujať. Márne. Vždy sa cítim v meste najlepšie, až keď sa vyľudní, či už to je o tretej ráno, alebo v takéto upršané dni.
Víno sa mení na myšlienky, ako keď do auta netankujete benzín, tak beží motor, tak môj mozog začne pracovať po nejakých glgoch. Mobil si vždy v takéto chvíle vypínam. Vlastne, ja ho vypínam skoro vždy, keď nemám na nikoho chuť. Teda je vypnutý takmer permanentne.
Ľudia mi občas lezú na nervy. Zavadzajú mi a stále sa niekam ponáhľajú a vyrubujú lesy. A niektorí majú dokonca radi aj Ameriku. Hovädá.
"Stano!" vravím si.
"Konečne sa znormalizuj, začni kupovať ruže, začni písať ľúbostné dopisy, začni konečne niečo robiť so svojim životom! Ľudia ťa nebudú mať radi ak budeš taký akým si. Prestaň byť sebec, prestaň myslieť len na seba a začni robiť iných šťastnými..."
Keci, Rómeo zo mňa nikdy nebude a chcem žiť šťastne, nemôžem za to, že moje šťastie nejde ruka v ruke s cudzím. Umriem úplne sám...
Zakaždým ma znenávidí človek, ktorý ma kedysi ľúbil. Tomu nerozumiem. Najprv sa do mňa vraj zaľúbi, kvôli tomu aký som. Vraj som krásne úprimný a vraj mám pekný úsmev a ešte sa každý chichoce na mojich cynických poznámkach. Sprvu.
Potom som už vraj kruto úprimný, neskôr som sebec, len pretože vravím pravdu. Zrazu už aj môj úsmev je problém. Ja ho zastaviť neviem, dokonca aj na pohreboch mi na ksichte trčí hlúpy úsmev, dokonca keď ma vyhodia zo skúšky s Fx výjdem pred dvere a všetkým s úsmevom od ucha k uchu vravím ako mi to je ľúto. A potom chce niekto rozoberať niečo vážne. Viete, mal by som plakať, pozerať do zeme a rozprávať tichúčko. Lenže ten úsmev by nasral každého. Fakt každého, neviem sa neusmievať.
Prene kvôli tomu, kvôli čomu ma niekto začne ľúbiť, ma vždy opustí. Škoda, ale aj tak mám ten prihlúply úsmev.
A som lenivý. Nechce sa mi chodiť o polnoci po opitú priateľku do mesta. A potom sa hádame. A mne je to jedno. Stále sa usmievam až kým netresne dverami so slovami "ty nič nevieš brať vážne!". Nie neviem, ja viem.
A potom to je zase o tom istom. Zase víno, prechádzka a vypnutý telefón. Po pár dňoch tam nájdem neprijaté hovory a smsky. Hádajte od koho.
Stále neviem pochopiť ľudí, ktorí v živote majú za cieľ jediné - hľadanie chýb. Ustavične, kde sa pohnú vidia len chyby. Pritom stačí tak málo - zavrieť oči, zapchať uši a držať hubu. A svet by bol hneď krajším.
Vlastne ja nerád premýšľam nad sebou samým. Čo to robím?! Zhltnem posledné glgy, zrýchlim krok. Telefón možno už ani nikdy nezapnem, raz to trieskanie dverami musí skončiť. Prihlúplo sa zase usmejem a zašpekám do upršanej tmy "o nič predsa nejde"...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
neway
19. 2.febuára 2010 23:36
ale ide, velmi dobre to vieme..
4
haha. aj ja sa začnem niekedy uškŕňať pri vážnych veciach. neviem, jednoducho sa to nedá potlačiť. mám pocit, že vtedy vyzerám len tak, že si robím srandu alebo to neberiem vážne.
6
si o krôčik bližšie k pravde, nik nevie koľko ich ešte treba spraviť, aby si vedel, kde je chyba...na toto prídeš sám, keď zvládneš a budeš chcieť pravdu nájsť
7
Aké je to neskutočne časté, keď sa ľudia s tým druhým rozídu práve pre to, za čo ho na začiatku začali milovať...
Veľmi pekne si to opísal, samozrejme - zase raz. Ak je to nebodaj opis včerajšieho/predvčerajšieho/atd. zážitku, tak sme na tom boli celkom podobne. Rozumela som mnohým slovám, nerozumela som len málo slovám.
Len jedno ma mrzí - že tak často na nikoho nemáš náladu. Pretože včera som jedným zaujímavým spôsobom mala náladu ja... Ale každý raz za čas potrebujeme byť aj úplne sami.
Veľmi pekne si to opísal, samozrejme - zase raz. Ak je to nebodaj opis včerajšieho/predvčerajšieho/atd. zážitku, tak sme na tom boli celkom podobne. Rozumela som mnohým slovám, nerozumela som len málo slovám.
Len jedno ma mrzí - že tak často na nikoho nemáš náladu. Pretože včera som jedným zaujímavým spôsobom mala náladu ja... Ale každý raz za čas potrebujeme byť aj úplne sami.
10
ja môžem všetky tie články čitat fuuurt ...a fuuurt sa do toho tak vžijem ..ach no proste krása ..
11
to vieš, ak niekto skutočne miluje, aj s chybami ...ale to je o inom , veď tie chyby sú súčasťami nás...koľkokrát musíš milovať na úkor seba? aj o tom to je
...a tie úteky, neozývanie sa poznám viac ako sa mi páči, sloboda hmmm...
raz sa to zmení , keď si nájdeš niekoho s kým budeš vo vzťahu úplne slobodný...
...a tie úteky, neozývanie sa poznám viac ako sa mi páči, sloboda hmmm...
raz sa to zmení , keď si nájdeš niekoho s kým budeš vo vzťahu úplne slobodný...
Napíš svoj komentár