Ďalší deň je za mnou. Ďalšie sú predo mnou, teda aspoň dúfam, že sú. Ale stále je všetko po starom. Neviem prečo stále verím, že sa niečo zmení. JA, ľudia, rodina, priatelia alebo ani sám neviem čo...
Ale asi sa nezmení nič len tak samo od seba. Treba veciam pomôcť aby sa dali do chodu. A tak sa každý deň snažím najviac ako to viem, aby som udrel do toho "prveho domina" a veci sa začali meniť. Ale nič sa nikdy aj tak nezmení. Vždy je všetko po starom.
Začínam pochybovať o samom sebe. Nie som schopný zmeniť chod vecí?? Ale prečo?!
A vždy keď ráno vstávam z postele mám pocit beznádeje, že opäť tu je nový deň a ten včerajší je už za mnou a všetko čo som včera spravil už nezmením a môžem už iba očakávať následky môjho konania, ktoré nikdy nebudú také aké chcem ja.
Ale keď chcem meniť veci čo sa dejú okolo mňa, nemal by som najprv začať samým sebou? Pravdepodobne asi áno, ale neviem, čo by som mal na sebe meniť. Nie, niesom dokonalý. Mám až príliš veľa chýb. Ale stačí, že len jednu z nich odstránim a už to nebudem ja.
A takisto to je asi aj so všetkým čo chcem meniť, má to zmysel vôbec skúšať zasahovať do chodu vecí? Čo keď sa mi to raz podarí a niečo zmením. Možno k horšiemu alebo k lepšiemu. Ale možno o niečo neskôr zistím, že som spravil chybu, že som to nemal meniť a všetko by bolo v poriadku. Že práve ten moment, ktorý som vtedy zmenil mohol viesť k novému životu, po ktorom tak nesmierne túžim. A tak radšej s pocitom bezmocnosti nechávam plýnúť deň za dňom a snažím sa od každého dňa nič neočakávať. Lebo potom prichádzajú sklamania z nesplnených očakávaní.
A preto vždy vstávam nie do nového dňa ale do starého, pretože nič sa nezmenilo a asi ani tak skoro nezmení a ja sa na to môžem iba bezmocne prizerať kam sa to vlastne môj život rúti. A rúti sa bez brzdy, bez vodiča, ktorý by mu mal udať smer, čiže bezomňa......
..."A takisto to je asi aj so všetkým čo chcem meniť, má to zmysel vôbec skúšať zasahovať do chodu vecí? Čo keď sa mi to raz podarí a niečo zmením. Možno k horšiemu alebo k lepšiemu...."
ja som si povedala,ze nebudem zasahovat,do veci,ktore sa deju,nechala som to. No nedalo mi to,lebo mi pripadalo to cakanie az prislis dlhe a zasiahla som.A teraz si uvedomujem,ze to bola chyba....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.