Momentálna situácia

Po večernom daždi ostala vonku len hustá hmla. Vzduch je nehybný, radiátory praskajú, aj hodinky zastali. Už sa im nechcelo tikať. Zmlkli, vzopreli sa času. A v izbách nastalo hrobové ticho. Akoby sa s hodinkami zastavil chod celej domácnosti. Zvyšky z obeda stuhnute ležia v hrncoch, neónové svetlo hučalo, raz za čas prebliklo. Nepohnute sa opieram o stenu a sledujem ako sa v plastovom vrecku v koši prechádza mucha. Vlezie do plastovej fľaše od sirupu a krídlami sa prilepí na stenu. Bzučí a v tom tichu mi to trhá uši. Silno potrasiem fľašou...

Každodenná predstava

Vždy som túžil byť sám. Ten pocit ma napľňal akýmsi úžasným pocitom, šteklením v bruchu vždy, keď nastalo ticho a na okolí nebol nikto, cítil som sa slobodne. Vždy som to dával najavo. Láska to všetko ničí. Unikam do lesov pod rôznymi zámienkami len aby som mohol byť na pár dní sám. Nepotrebujem lásku, ktorá mi vezme samotu, nepotrebujem lásku, ktorá mi vezme slobodu, ani lásku, ktorá mi dá všetko. Chcem máličko dostávať po kúskoch. Chcem sa tešiť zakaždým, keď sa na obzore objaví Prešov a ja zrýchlim krok, len aby som sa dostal čo najskôr k niekomu koho ľúbim. Cestou by som nezabudol natrhať kyticu margarét...

Pred pár hodinami

Nedokážem riešiť výčitky, nedokážem sa rozumne postaviť k problémom. Nedokážem si sadnúť na lavičku a baviť sa o tom, ako sa náš vzťah vyvíja. Vždy sa rozosmejem, nemo pozerám na hviezdy a kdesi milióny kilometrov odomňa počujem vzdialený hlas: "Konečne s tým už prestaň! Ty ma asi vôbec neľúbiš! Počúvaš ma vôbec?!"

"Pozri ako krásne svieta. Vieš o tom, že keď sa pozeráš na hviezdy cestuješ vlastne časom?" Oduševnene vravím ignorujúc slová, čo odozneli kdesi v tej diaľke.
"Ty si hrozný egoista a sebec!" Skríkne na mňa.
"Prečo potom so mnou si?"
"Neviem!" Kedže nevie, beriem to ako postačujúcu odpoveď a pokračujem:
"Aha, tamto je súhvezdie..."
"Už zavri hubu a počúvaj ma!", skríkne.
"No? Som samé ucho."
"Už ma nebaví ako sa stále bezstarostne škeríš a usmievaš!"
Milo sa usmejem a bohémsky rozhodím rukami: "Nemám dôvod byť smutný a nasraný každý deň ako ty."
"Ty ma robíš smutnou! Celý ten tvoj posraný život, všetko to čo robíš, všteky tie tvoje lesy, hory, ryby, huby... Všetko ma serie! Nemáš na mňa čas!".
Bola sfučaná, že to až naháňalo strach.
"Ja mám času dosť, to je to jediné čoho mám zatiaľ prebytok."

Pred pár minútami

"Chcem sa rozíjsť!" Povedala rozhodne.
"A aj tak to neurobíš..."
"Ty si úplný debil!"
"Stoj si za svojími slovami. Opakuješ mi to už tisícikrát, ak chceš aby som ťa začal brať vážne, tak to už konečne urob a neopakuj to každý týždeň! Kedysi by ma to nastrašilo, teraz to beriem už len ako obyčajné vydieranie! Strč si ten rozchod niekam, aj tak to neurobíš!"

Tresla dverami a ja som ju ešte chvíľku sledoval cez priezor na dverách. Stála na chodbe celú minútu a asi čakala, že za ňou vybehnem. Ruka jej vyletela k zvončeku a mne sa v okamihu zovrel žalúdok, tesne pred ním zastala - rozmyslela si to. Upravila si vlasy, privolala výťah a plakala.Odišla.

Bezprostredne po...

A ja som konečne začal jej slovám veriť. Kiežby sa dal úsmev vyoperovať, možno by som spravil ľudí šťastnejšími, keby ma videli smutného. Láska je vynikajúca vec. Ale mňa začína pomaly desiť. Obrovská obluda s páchnucimi útrbami, čo sa ma snaží zhltnúť...
Odmietam sa zmieriť s vážnymi tvárami ľudí, odmietam zapadnúť do zamračených tvári, odmietam brať lásku ako vyššiu inštanciu. Akú si ju spravíme, takú ju mať budeme a ja nie som zrodený pre zvesené kútiky úst...

 Blog
Komentuj
 fotka
chiflada  20. 4. 2010 00:44
nikdy sa neviem rozhodnúť či si sviniar alebo dobrý blogger. a potom mi dôjde že sa chovám podobne
 fotka
stage  20. 4. 2010 02:29
uži si slobodu, uži si bezstarostnosť, ale nepremárni zase čas, kedy si ostatní volia svoju budúcnosť. myslím, že je to tak ako si napísal, ale len vtedy, keď človek naozaj nemiluje.
 fotka
millie  20. 4. 2010 07:18
Neľúbiš, keby si ľúbil bral by si to inak. Celá tá akási veľká láska je len klam.
 fotka
ceruzisko  20. 4. 2010 10:27
joj, idealizácia je veľmi zábavná vec.



hlavne keď si idealizuje muž ženu. a naopak.

prajem vám rozchod. ja som bola rovnaká ako ona. a on bol rovnaký ako sa tu prezentuješ ty. a teraz som s niekým iným. a presne viem, ktoré chyby nemám opakovať. a ľúbim ho pokojne. nie bezhlavo. moj bývalý je tiež s inou. a tiež vie, ktoré chyby nemá opakovať. a teraz sa spolu konečne máme adekvátne radi.



ako hovoria Mňága a Žďorp: "myslel jsem si, že je to láska."

obaja sa očividne ešte neviete ako správať vo vážnom vzťahu. aj keď to tak nerada nazývam.



ale ináč, veľmi čítavo napísané. a konečne po dlhom čase blog, nad ktorého obsahom som sa aj pekne zamyslela.

ďakujem.
 fotka
johnysheek  20. 4. 2010 11:03
suhlasim s @ceruzisko



@nono.. laska nie je o zvesenych kutikoch, ona je prave o tom, ze zvesene nikdy nebudu.. takze chyba nebude nutne v "laske ako takej" ale niekde trochu inde .. takze neobvinuj nevinnych
 fotka
emulienkaa  20. 4. 2010 13:59
@millie - dovoli si ABSOLUTNE nesúhlasiť..



a S. , ty vieš čo ja si myslím..
 fotka
surreal  20. 4. 2010 15:14
Veľmi s tebou súhlasím... Láska - aspon v drvivej väčšine jej podôb - skutočne je o "hltaní"... Patríš k malej klike vyvolených, ktorí bez nej dokážu existovať. Ostatní sa do nej masochisticky vrhajú,aj ked vedia, čo dokáže spôsobiť. o čo ich pripraviť.
 fotka
majuri  20. 4. 2010 15:16
Radosť je totiž strašne deštruktívna. Ostatní su z nej nervozni. Byť sťastný znamená byť blázon vo svete smutných duchov.



co ti nato poviem, zeny chcu to co nemaju, keby si s nou bol kazdy den, liezol by si jej na nervy, takto ako to je jej to nestaci, tazke najst tu spravnu mieru
 fotka
rebell  20. 4. 2010 19:00
STILL BORN.
10 
 fotka
sarah_whiteflower  20. 4. 2010 21:03
Padlo tu viac názorov, viac veľmi múdrych názorov, asi najrozumnejšie to vyjadrila @ceruzisko...



Ale za všetko vraví už nadpis tohto blogu - "odmietam sa zmieriť" - je to ako "odmietam to brať"... je to predsa dobrovoľné. Dokým to bude takto, tak tie vzťahy budú vyzerať vždy takto. Neustále to bude tak, že príliš časté bytie spolu bude unavovať a vytáčať. Že chýbanie bude zosmutňovať. Že budú výčitky, snahy o rozchody, presne takéto rozhovory, keďže ty si to vždy bral takto Stanko...



Ja nechcem moralizovať, ale láska NAOZAJ nemusí brať slobodu, ani samotu. Láska je o tom, že niekto môže povedať iba tri slová: "chcem byť sám" a ten druhý to pochopí....



Chyba (teda chyba z môjho uhla pohľadu) je však na obidvoch stranách.. v prílišnom riešení aj v tvojom postoji... podľa mňa by to chcelo kompromis, ale to sa musí chcieť... a prepáč, že tentoraz si myslím, že je to chyba, ale fakt je to tentoraz môj názor...



Páčiť sa ti nemusí Aj koment si môžeš vymazať



A blog bol krásny ako vždy, a tentoraz pre mňa aj veľmi, veľmi smutný....
11 
 fotka
she  21. 4. 2010 00:46
skoda, ze povacsine, ked sa potesim novemu blogu tomu musela predxadzat neprijemna situacia alebo pocity

a vsetko to s laskou je o tom, ze ludia vacsinou nexapu jej vyznam, lebo si myslia, ze laska im ma davat, tak si xcu brat a brat, lenze ono je to presne naopak, v laske mas davat a nic od toho necakat

je to tazke na to prist a este tazsie je to aj uskutocnit, ak sa toto nejakemu paru podari, tak to je potom uz len stastie zo vztahu, inak je to len boj...
12 
 fotka
manajas  21. 4. 2010 16:34
"Odmietam sa zmieriť ..." "obdivujem" niektorých mužov ako vedia svojsky pochopiť a vykladať reč inotajov... Veď je nezmysel, aby bol niekto nešťastný či nahnevaný z úsmevu milovaného človeka. Úsmev a smiech je však niekedy bránou, ktorá dokáže definitívne uzavrieť múr medzi dvoma ľuďmi. Smiech a s tým spájaná akási povrchnosť dokáže zobrať čas rozhovoru, ktorý vie bezbolestne vysvetliť či uľahčiť to, čo jedného z dvoch veľmi trápi.

A preto nešťastní(é) sme len keď pochopíme, ako tomu druhému na nás málo záleží. Keď ON(a) na nás pozerá a nevidí nás... Keď pre takého človeka nemáme hodnotu a jeho pohľadom už "meriame" tú našu. Keď nás odmieta.

Keď konečne pochopíme, že neľúbi a ostali sme sami.

Po samotu nemusíme chodiť do lesa. Je to stav duše, nie tela. A vôbec, práve preto mi to tak príde, že samota so slobodou absolútne nemá súvis.

Takže veľa úsmevov. Dievčina tým hovorila niečo úplne iiné...
13 
 fotka
natkagjk  8. 5. 2010 00:05
"Akú si ju spravíme, takú ju mať budeme a ja nie som zrodený pre zvesené kútiky úst..."



dokonalé



...viem, že z pár písmenok sa to posúdiť nedá, no ty musíš byť príma chlap! A nechcem byť zlá alebo "vcitovať" sa do niekoho kože, ale myslím, že na mieste tvojej priateľky by som bola šťastná baba Aj ja som z tých, ktorí sa usmievajú bezdôvodne (a nie je za tým len zamilovanosť) a mnohí sa rozčulujú, prečo sa stále škerím..A či to, že žijem, že môžem práve v tejto sekunde písať tento koment po prečítaní úžasného článku, nie je dôvod na úsmev?



Nech je ako chce, výborný blog! Všetky palce "up"
14 
 fotka
tamvtme  26. 10. 2010 00:12
Možno je to už neaktuálne, ale ten obsah - respektíve tá situácia v ňom: ty, ktorý miluješ lesy, samotu, súžitie s prírodou..a ona, ktorá ťa nechápe..? Ako sa človek v takom vzťahu cíti - alebo čo cíti k danej osobe?
Napíš svoj komentár