Piť, nie je, med lízať

- Ved sme dvaja. Potrebujeme niečo viac? Ty a ja. Takto to má byť. Nepotrebujem nikoho tretieho, čo bude stáť medzi tebou a mnou, chápeš? Povedala s prosebným a vážnym tonom v hlase.
- Ja ťa chápem, ale...
- Nijaké ale! Skús konečne povedať vetu bez "ale"! Vždy hľadáš východiská ako nepovedať presne to čo chcem počuť! A ty vieš o čom rozprávam. Snažila sa ho presvedčiť tým, že ho pevne držala za ruku a aby jej nedokázal klamať, dívala sa mu priamo do očí.

- Nie! Ja sa nesnažím hľadať východiská, nechcem aby si bola sklamaná. Dodal roztraseným hlasom a stisol ju ešte pevnejšie za ruku.
- Radšej budem sklamaná, ako sledovať ako mi ťa berie ktosi iný. Už nie si ako kedysi - celý môj. Mám pocit, že už mi nepatríš.
- Nebud smiešna! Vieš, že ja ťa ľúbim nadovšetko! Bez rozmyslu dodal.
- Ale nielen mňa! Výhražne a sklamane zároveň, ho ihned doplnila.
- Milujem teba! A nemám pocit, že medzi mnou a tebou by mal byť niekto tretí. Nebud paranoidná! Zlostil sa, že mu neverí a dal to patrične najavo.
- Ten tvoj chľast! Ten mi ťa berie. Nemyslela som žiadnu osobu, lebo viem, že ty by si to nedokázal.
- Nie, teba nikdy nepodvediem! Musel dodať aby ju v tom upevnil.
- Ale predsa ma podvádzaš.

- Alkoholom? To myslíš vážne?! Ty žiarliš na fľašku? Nechápal, prečo nevie pochopiť, že sa proste rád díval na dno pohárika.
- Ano. Viem, že je to hlúpe, ale žiarlim na alkohol! Berie mi ťa, meníš sa..., proste niekedy mám pocit, že z teba vraví skôr tvoje promile ako ty sám. Povedz mi prečo vlastne piješ? Vravel si, že ked som s tebou si šťastný, že nepotrebuješ nič len mňa a predsa stále medzi tebou a mnou stojí poloprázdna pollitrovka.
- Asi som taký. Mám to v génoch... Dodal na svoju obhajobu, ale zjavne ju takýmito skromnými argumentami ani trošku nepresvedčil.
- Nie ty si úplne iný. Ty si pánom seba, nevyhováraj sa na genetiku, rodinu a ani na svoju slabosť s tým prestať! To ti vážne až tak chutí, vážne potrebuješ ranné opice k životu?!
- Nie, potrebujem len teba na to, aby som mal pocit, že žijem! Prestanem, sľubujem! Nemohol povedať nič iné, pretože jej oči ho dokonale prebodávali.
- Som rada. Objala ho a on mal pocit, že kvôli nej to dokáže.


- Občianský preukaz poprosím! Neveriacky na neho pozerala vychudnutá predavačka s arogantným prístupom pri pokladni.
- V poriadku! Odvrkla mu a do ruky mu vložila fľašu najlacnejšej vodky.
- Vdaka. Zobral ju, zabalil do tašky, aby nikto nevidel, že nevie vydržať bez svojej druhej lásky.Neostal na sídlisku, neostal v meste, nechcel stretnúť nikoho koho poznal. Bál sa, že sa to dozvie ona. Svedomie ho hrýzlo, ale nevedel odolať. Sadol si na lúku pod lesom. Videl z nej celé mesto aj západ slnka. Bolo tu krásne. A každý dúšok, ktorý si usrkol ho ničil zvnútra. Po každom glgu si povedal dosť, ale zase tu bolo jeho "ale".
- Dám si ešte jeden posledný, presviedčal sám seba. No vždy z posledného spravil predposledný a stále dookola.

- Počuj, ja ťa neznášam! Nenávidím doslova! Začal viesť monolog s fľašou, myslel, že sa mu uľahčí svedomie.
- Je tu krásne, západ Slnka, ožiarené mesto, lúka rozkvitnutá, vtáci v lese stále vyspevujú...a ja tu sedím s tebou! Chcem tu byť so svojou skutočnou láskou, nie s tebou! Schytil fľašku a v amoku ju chcel hodiť kamsi do lesa, nech zmizne všetok alkohol z jeho života tak ako táto fľaša nenávratne z jeho rúk...
Počul ako sa fľaška roztrieštila o zem a až teraz sa mu svedomie trocha ukľudnilo. Mal v sebe silu, lebo ,opäť, sa po dávke alkoholu cítil byť kráľom. Odrazu nemal potrebu robiť si starosti, boli mu ukradnutí skoro všetci ľudia, problémy..., ale nie ona. Postavil sa z trávy, očistil sa od lístia napadaného z lesa nad ním a ráznym krokom vyrazil späť do mesta. Už bola tma. Lesnou cestou sa rýchlo približoval k mestu a vedel presne kam pôjde...

- Ahoj! Pod so mnou rýchlo! Naliehal na ňu.
- Ty si zase pil! Zosmutnela, lebo mu verila, že už nebude.
- Prepáč, viem, že som ťa sklamal, ale ver mi, že nikdy viacej. Bez slova sa obula, vedela, že reči sú zbytočné, chcela vedieť čo vymyslel. Kráčali spolu rýchlym krokom, akoby to, kde ju ťahal, malo o chvíľu utiecť, alebo zmiznúť. No nepýtala sa ho na nič, len ho nasledovala. Priviedol ju na presne to isté miesto kde pred chvíľou sedel s fľašou, nenávidenou a milovanou zároveň.

- Pil som tu, pred chvíľou. Uprimne a so strachom v hlase jej povedal pravdu.
- Prečo? Mal si prísť za mnou, spolu by sme to nejak vyriešili, vieš, že ja ti pomôžem vždy rada. Som šťastná, že si úprimný, ale neteší ma, že zase piješ. Koľko ti to vydržalo? Týždeň?
- Prepáč, som slaboch, ja viem! Musel som ti to povedať, nevedel by som ti klamať. Aha pozri o toto som sa s tebou chcel podeliť a prstom ukazoval na mesto pod nimi. Ako z filmov, ale toto bola skutočnosť. Svetelná kupola nad mestom, tisíce rozžiarených okien, pobehujúce svetlá áut, ale nebol tu mestský ruch, hluk..., ale ticho. Ona a on. Bolo mu úžasne, nevedel sa nabažiť toho pocitu, chcel aby to bolo večné. Všetky stavy z alkoholu sa nedokázali vyrovnať ani z najmenšej časti tomuto.

- Už sme len dvaja. Ten tretí, čo bol medzi nami, leží hore v lese roztrieskaný na maličké kúsočky a už sa nevráti. Presviedčal ju. Snažil sa aj seba, lebo ani sám sebe nedôveroval, či to tak naozaj je. Ale ked to povedal jej, tak to už tak musí byť, už ju nesklame. Ona mu vždy odpúšťa, dáva nové šance. Musí aj on niečo pre ňu spraviť!
- Snád. Nie je lepšie sa opíjať láskou a krásou naokolo? Uplne kľudným hlasom vravela a jemu z neho behal až mráz po chrbte.
- S tebou áno. S tebou je všetko krajšie. V dvojici nám pôjde všetko lepšie. V dvojici sa ľúbime, v dvojici aj zomrieme ak bude treba, v dvojici sa dá aj na okrúhlej planéte, dôjsť na kraj sveta. Vravel všetko čo nedokázal povedať pred pár dňami. Vravel to pretože chcel si vytvoriť akúsi zmluvu, že už nebude "podvádzať" ju s alkoholom...
Ležali tu dlho, objímali sa, užívali si blízkosť jeden druhého, elektrizujúce dotyky, vyvolávajúce husiu kožu, ticho a slová, ktoré sú len pre zaľúbených...

Veril, že nebude mať problém to zvládnuť, ale dať sľub, nie je ťažké...

"Piť, nie je, med lízať..." Našla raz lístoček v jej schránke a viacej sa jej neozval. Prečiarkla slovíčko piť a prepísala ho na "žiť"...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu