Ale k veci, mal som ti povedať aká si pekná. Pretože v tom krátkom okamihu, som to nedokázal vystihnúť. Premýšľal som a hútal, chodil do kruhu po byte a chcel to nejako správe vyjadriť. Nevedel som. Mohol by som povedať, že si krajšia ako nočná obloha plná hviezd, že aj anjeli sú oproti tebe len akési odvary krásy, lenže ja ti to takto nepoviem. To dokáže každý.
Vieš aké to je keď sú dvaja zaľúbení spolu? Asi vieš, predsa si ma kedysi ľúbila. A vieš aké to je, keď sa kvôli neikomu dokážeš na všetko vykašľať? Neriešiť, že budú z toho problémy. Len tak byť aj do rána vonku spolu, len aby bolo srdce šťastné. Ale raz to skončí, príde čas, keď sa ruky rozdelia a možno, že už sa ani nikdy nebudú držať spolu. Prečo to vlastne píšem?
Lebo krása, tá tvoja, je ako láska. Zvláštne nie? Ale je. Poteší, rozbúši srdce, pomotá hlavu a hoci nie je neviditeľná, stále je nedosiahnuteľná. Márne sa ju pokúša hocikto, alebo ako som sa pokúšal ja, precítiť ju bozkami a dotykmi, pohladeniami, stále je kdesi uväznená. Nedokáže ju nikto spútať, nikto ju nedokáže mať. Ani ty si to neuvedomuješ. Stále to človeká prinúti priblížiť sa k telu, dotýkať sa ho jemne, len tak končekami prstov. Husia koža a zimomriavky... A hoci si ruky nikdy neumyjem a tvoje pohladenia a bozky nezmyjem z mojej tváre, nedokážem si z toho všetkého, ako som sa snažil ukradnuť si trochu z tvojej krásy, dať dokopy teba. Ešte tvoj parfum neprestal štekliť v mojom nose a nezabudol som ani ako krásne voňajú tvoje vlasy, lenže tvoja krása sa mi stráca. Nemyslím, že nie si nádherná ako kedysi, ba naopak.
Stráca sa mi krása, ktorú som si tak nenápadne kradol do dlaní a odklad si ju na časy ako sú teraz, keď sa nemám ku komu pritúliť. Pozerám často na moje dlane. Cítim v nich ešte tvoje telo a cítim teplo.
Vždy som sa bál aby som nejako neuškodil tvojej kráse, dbal som o to. Veľmi som sa bál, aby som ti neublížil.
Ako vánok plný páperia
pohladí nahé telo
guľky, ktoré do spánku mieria
...ani to nebolelo...
rozkvitnutá lúka, Romeo a Julia
nablýskané ferari, orchidea,
kolotoče plné deti
sneh čo na Vianoce sneží
Odpustenie zlému vrahovi
keď hladnému chlieb niekto odkrojí
tak aj tvoja krása vedľa mňa vždy stoji
len nepovedz nikdy ahoj...dovi...
Možno ti to nepovie nič, ale ver, že si nádherná. Možno som ti to mal povedať len tak ako ti to asi už povedalo veľa ľudí, že si proste pekná, že by si stála za hriech. Si dokonalá, si svetlo v tme....to všetko si, lenže to je nič oproti tomu čo si pre mňa...
Ja som sa málokedy vyjadroval priamo, vždy chcem aby niekto komu niečo vravím, trošku aj premýšľal, tak to skús.Možno pochopíš, že je zbytočné ti vravieť, aká si nádherná, lebo sa to nedá opísať. Možno pochopíš moju tiesň akú cítim, že to ani neviem vyjadriť, ale snažil som sa najúprimenjšie ako to šlo ...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
2
hej ... dik za pripomenutie ze brutalne to bolo ... a aj tak si myslim ze vy este budete spolu
3
Je zvláštne aké je niekedy strašne tažké niečo vyslovit... Povedat človeku čo sedí oproti tebe všetko čo sa ti víri v hlave je niekedy takmer nemožné. A potom sa stáva,že tie doležité slová zostanú nevyslovené,nevypočuté a skryté niekde v nás. A presne tie slová tak strašne neskor bolia. Lenže nehovorím o slovách ako takých. O podstatných menách, prídavných menách,slovesách či citoslovciach... Milujem ta dokáže hodnoverne povedat kadejaký podvodník. Ano,podvodník pretože aj ked to zahrá pekne,nikdy nebude mat to čo má človek,ktorý to slovíčko naozaj cíti,..cíti ho tak silno až má pocit,že je to na nom strašne vidno,akoby to mal napísané na čele,až si myslí,že ho nemusí ani vyslovit... Ale ten druhý mu niekedy nerozumie,nechápe ho alebo ani nechce a to človeka zabolí..
5
Pozerám často na moje dlane. Cítim v nich ešte tvoje telo a cítim teplo.
Napíš svoj komentár
pocit ktory je mi tak verne znamy a tiez som si nim mozem povedat presiel - ten pocit stoji za vsetky, aj ked niekedy boli alebo zavadzia treba uznat ze je to jedna z najsilnejsich veci na svete...
skoda len ze sem tam boli
dik za pripomenutie...