"Milujem ťa", povie hneď ako už je jasné, že odchádzam preč.
"Ľúbim ťa", odpoviem.
"Kedy mi konečne povieš, že ma miluješ?"
"Až ťa naozaj milovať budem.", vravím vážne.
*
Kiežby sa niekedy dala pravda povedať na plnú hubu. Minimálne dvom ľuďom by to zmenilo život.
*
Občas je spánok iba vysnívanou realitou. Niekto sníva o láske, o skokoch zo strmých skál, o lietaní... a nakoniec sa všetci ráno budia v posteli. Fascinuje ma to. Ako ľudia postupnje zaspávajú. V posteliach, na stoloch, v náručiach, v autách, na staniciach, na ulici, v stane... a potom neochotne vylezú z tepla perín do chladného sveta práce, školy, vzťahov...
*
O polnoci ma zobudil sen. Stačila na to jedna sms.
*
Hral som sa s krásnym chrobáčikom. Milujem ako to šteklí keď to lezie po dlani, po vlasoch aj po perách. Znechutil ma jeho názov - zdochlinár. Po perách som mu liezť už nedovolil.
*
Našli sme suché WC uprostred lúky. Suché WC, alebo latrínu, alebo budar, alebo, ako to nazýval môj otec - observatórium. Bolo plné hovien a prišlo mi z toho zle. Nechcel som do neho pozerať, ale stálo na vysokých nôžkach a všetko to bolo vidieť.
Neďaleko od neho sme zase našli kôpku posledného snehu, fakt úplne posledného. Nemohol byť predposledný, ani tretí, pretože tam bol jediný.
*
Popod nohy sa nám preplazila krásne sfarbená vretenica. Nikdy som si nemyslel, že hady sú až také rýchle. Stále len lenivo ležali na skalách a zrazu to vyzeralo akoby tá vretenica vzala nohy na ramená. Samozrejme, že nemala nohy, ani ramená. Ale mala jed. Bez neho by jej cikcakovitý vzor na tele u nikoho nevzbudil rešpekt.
*
S mojou "sestričkou" sa viem vždy tak bezstarostne smiať. Vie sa zvaliť do trávy a vie jesť slaninu bez chleba, vie liezť na skaly a vie utekať pred čmeliakmi, vie trpezlivo čakať, keď fotím chrobáčika, vie behať do kopca a ja ju neviem nechať vyhrať. Vie sa tak nakazlivo smiať a vie potichúčky a nepohnute pozorovať prírodu. Kiežby vedela aspoň jednu nepodstatnú vec...
*
V aute sme počúvali Rúže z texasu a vo mne sa vynáralo mnoho pocitov. "Tý žlutý ruže z Texasu budeš pořád mít už rád...".Tá ruža z Texasu sedela vedľa mňa.
*
Najkrajšie kvety sú bodliaky. Bodliak z lúky je vraj krajší ako kytica kvetov z obchodu. Potešilo ma to - kedysi som jej z výletu doniesol modrý bodliak. Od dnes rozdávam len bodliaky. Každý kto sa neurazí, je môj priateľ...
*
Pýtal som sa starého kamaráta ako dopadol na veľkonočný pondelok. Odpovedal: "Ženy som pooblieval a seba som tiež oblial. Seba radšej len zvnútra, bola zima.".
*
Mama sa opäť hnevala: "Zase v aute nie je benzín? Veď sme minule natankovali!"
"Mami, minulosť sem neťahaj, žij pre prítomnosť!" a auto zdochlo na najbližšej križovatke. Ešteže to bolo z kopca priamo k benzínke.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
krvaaa
9. 4.apríla 2010 22:42
Vždy mi prišlo "Ľúbim ťa" osobnejšie ako "Milujem ťa"... krajšie...
4
@emulienkaa áno, áno, je to silné, ale medzi tými dvoma slovami vidím obrovský rozdiel, aj keď neviem v čom...
5
ľúbiť?... zaľúbiť sa dokážeme rýchlo, a šialene, aj ľúbime,... a stane sa, že tak ako sme rýchlo a šialene začali ľúbiť, tak aj prestaneme. Iskry zhasnú, plamene dohoria a je koniec...viac pre ľúbiť nespravíme.
No, keď raz prejdeme tým všetkým, keď oheň horí stále, a my vieme o jeho zlom, i dobrom, aj napriek tomu všetkému sa ho snažíme udržať...až vtedy môžeme povedať, že milujeme.
Aj napriek všetkému, sú to iba slová, slová sú nič, podstatné sú skutky
No, keď raz prejdeme tým všetkým, keď oheň horí stále, a my vieme o jeho zlom, i dobrom, aj napriek tomu všetkému sa ho snažíme udržať...až vtedy môžeme povedať, že milujeme.
Aj napriek všetkému, sú to iba slová, slová sú nič, podstatné sú skutky
7
Pekné postrehy... do takýchto tvojich vecí sa vždy veľmi rada vnorím... predstavujem si to a nechám sa unášať... je to príjemný pocit
Napíš svoj komentár