Sŕkali sme penu z čapovaného piva. Fúzy sme mali ako on. Vždy s úsmevom nám ich utrel a odpil si.
*
Mamenka sa vždy hnevala. Na nás aj na neho. A my sme ju nechávali doma. Potom sa už nehnevala, tvrdil oco, ale ako sa cítila za dverami, to ma trápi doteraz.
*
S mamičkou nebolo toľko zábavy. Stále sa mračila, hundrala a prikazovala. Všetci sme ju mali radi a aj ona nás. Ale rozkazy nás oddiaľovali. Potom sme vždy zmizli na ryby.
K večeru sme už posedávali pri ohni a opekali klobásy, otec znova vytiahol nejaku fľašu, ale napiť sa nám už nedal. Vtedy nás zradil - znova ako deti, inak bol on dieťa, len v takýchto okamihoch sa opäť vzdialil.
*
Nikdy som ho nevidel plakať. Mamička plakala často, často aj kvôli nám. "To preto, že vás mám tak rada", vravievala. Ale otec neplakal nikdy. Ani keď mu nohu prebil klinec, ani keď si na zábradlí odsekol polovičku ucha. A predsa - plakal.
Hodil som do neho plyšového zajaca s nádejou, že sa usmeje a hodí mi ho niekam do hlavy...
*
Stačilo jedno objatie - všetko malo byť inak.
*
A nakoniec aj bolo.
Zmizol. Zmizlo auto, zmizla skriňa - teda to čo bolo v nej. Časom zmizla aj jeho vôňa. Zmizlo s ním celé detstvo. Ktovie, možno keby sa raz zjavil - znova by sa to všetko vrátilo.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
majuri
10. 11.novembra 2010 00:09
vsetko okolo nas je len docasne, preto existuje caro okamihu
2
Na pár rozdielov mi to pripomína moju situáciu.
Použil si pekné slová, ktoré si vložil do pekných viet.
Ďakujem.
Použil si pekné slová, ktoré si vložil do pekných viet.
Ďakujem.
4
ja by som bol velice rad keby to individum co sa oznacuje ako moj otec zmizlo z mojho zivota
7
Zvieravý pocit na srdci.
Od nás s mamčou odišiel otec, ešte keď som si nemohla uvedomiť, že zutekal. Takže som to nikdy nebrala ako veľkú tragédiu, ale veľmi často som jeho prítomnosť postrádala.
Vždy mi pri tvojich blogoch napadá - koľko z toho je realita a koľko je tvoja tvorivosť...?
Od nás s mamčou odišiel otec, ešte keď som si nemohla uvedomiť, že zutekal. Takže som to nikdy nebrala ako veľkú tragédiu, ale veľmi často som jeho prítomnosť postrádala.
Vždy mi pri tvojich blogoch napadá - koľko z toho je realita a koľko je tvoja tvorivosť...?
Napíš svoj komentár