Stále sa to vracia. Ach, ti letá prežité v lesoch a strach a praskanie jedľového dreva v ohni. Pár modrín od pádov a nejaké to smietko v oku, štípance od nenásytných komárov. Zatúlané psy ako život pustený z uzdy, rozbehol sa a nezastavil a ja behám za ním s roztopašnosťou dieťaťa.
Stále utekám pred láskami. Prestupy z vlaku na vlak, stále. Ani nezakývam, len surovo utečiem. Ako papierové lietadielko hodené do vetra. Ako dážď padajúci z neba, ako semienko púpavy unášané lúkou do dlane ženy.
Miluješ ako krásne lieta, ako parašutista. Vždy si to obdivovala - pustila do vetra a utekala za ním a zase chytila. Po čase to prestalo byť zábavné. Prstom si spravila dierku do zeme a zasadila ho, každý deň poctivo zalievala, kontorlovala a tešila sa z každého nového lístočku.
Ten úsmev na tvári keď v slnečné dni ti krásny žltý kvietok nikam neutekal, vždy stál na tom istom mieste. Bola si šťastná. Žltá sa zmenila na bielučké páperie a zafúkal vietor. Proste to zmizlo a ty so slzami v očiach si behala za páperím vo vetre. Nezmeníš to miláčik, nezmeníš.
Skúsila si to, chvíľu to šlo, zapúšťal som korene a zase sa to vracia. Zase ma láka pišťanie brzidaceho vlaku, zase chcem uletieť. Ako vták. Stojíš mi v ceste, rovno pred vlakom - kiežby si vedela, že vlak nevie vybočiť v poslednej chvíli, ani rýchlo zastaviť, ešte to nevieš, moja. Zaťato tam stojíš a rúti sa na teba ten kolos železa a ja začínam mať strach. Nevadí. Nebude to bolieť, bude to rýchle...
Strácame sa v diaľkách. Také malinké body pohybujúce sa nepravidelne po svete. Fajčíme, pijeme, jeme... ničíme lásku vždy keď ju nájdeme. V srdciach nosíme atómové bomby, ktoré za celý život zničia životy desiatkam ľudí. A stále máme odvahu myslieť len na iných. Je čas začať myslieť aj na seba, láska moja, prepáč, ale ja som zničil už dosť životov, ten tvoj bude už posledným, sľubujem!
Raz to všetko oľutujem. Zobudí ma jesenný dážď a padajúce lístie. Budem sa triasť od zimy, oheň vyhasne. Zatúžim po teple, po objatí a po láske. Vybehnem na lúku a po chladnom daždi budem trhať posledné kvety so slzami v očiach. Vrátim sa za tebou. Bez slov. Len s premočenými vlasmi a maličkou kyticou. Postavím sa pred tvoje dvere a až do konca života budem váhať či zazvoniť...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
bonita
15. 3.marca 2010 21:51
zase ma to dostalo,ako X dalsich tvojich blogov
4
páči sa mi tvoj štýl písania, veľmi pekný, nie sú to len tak pohodené slová
5
čo napísať??? už ani neviem....
keď som čítala:"Noci strávené pod hviezdami,ti letá prežité v lesoch a strach a praskanie jedľového dreva v ohni..! tak som si spomenula na to,čo sme si včera o tom písali.. snáď vieš.. a pamatáš...teším sa už...
keď som čítala:"Noci strávené pod hviezdami,ti letá prežité v lesoch a strach a praskanie jedľového dreva v ohni..! tak som si spomenula na to,čo sme si včera o tom písali.. snáď vieš.. a pamatáš...teším sa už...
6
Stanko, ako to robíš, že vždy píšeš tak realisticky, pravdivo a prenádherne?
Potom, keď raz zistíš, že naozaj potrebuješ objatie, lásku, a že sa necháš spútať dobrovoľne, tak sa otoč a zazvoň jej... pokiaľ ťa chápe a mala ťa rada, alebo ťa rada má, tak ti otvorí a všetko odpustí...
Potom, keď raz zistíš, že naozaj potrebuješ objatie, lásku, a že sa necháš spútať dobrovoľne, tak sa otoč a zazvoň jej... pokiaľ ťa chápe a mala ťa rada, alebo ťa rada má, tak ti otvorí a všetko odpustí...
8
Vybehnem na lúku a po chladnom daždi budem trhať posledné kvety so slzami v očiach...napadol ma môj naj úryvok z Lolity : Sadol som si do auta. Mrholilo. Zapol som si stierače, ale nič nepomohli mojim slzám.
Napíš svoj komentár