Raz aj tak újdeme na Jamajku

Tento blog nie je klasický príbeh, alebo príhoda. Tento blog je venovaný človeku, ktorý môže za môj úsmev. Pretože poznám jediné pravé priateľstvo...
______________________________________________________________________

Toľko spoločných slov a toľko bezstarostných úsmevov. Ako slnko na dlani je každý deň s tvojim úsmevom, ako lesné jahôdky na jazyku. Také krehké a sladké.
Pod nami nočné mesto a chladný betón a nikto sa nikam neponáhľa. A všetko to má akýsi hlbší zmysel - každé slovo, každučký malý úsmev. Na nič nezabúdam. Tá noc na kalvárií sa nikdy nevytratí. Jeden jediný deň a predsa má takú hodnotu. A tvoje kučeravé vlasy a tvoj kľudný hlas a dlhá prechádzka a strach zo psov - bol som v ten deň unesený. Unesený do iného sveta. Si najlepší liek na pokazené dni, náplasť na rany.

Po nepodarených láskach sme nekonečné hodiny chlácholili jeden druhého a vždy to skončilo len úsmevom. Zakaždým. Svet mi vyšťaví batérie a zrazu tvoj úsmev, a zo mňa je zajačik Duracel.
Viem, ako som ležal opitý za stolom v tom pajzli, ako som sŕkal vodku s džúsom a rozprával "O chvíľku možno príde Iveska...". Stále som to opakoval, až som sa opil ako prasa a zadriemal na stole... Tvoj telefonat a ja som za sekundu vytriezvel - schytil mikinu a s úsmevom veľkým ako banán som vybehol za tebou. A keby som mohol, tak ani neprestanem s tým úžasným objatím, pretože vždy je tak príjemné a len od teba to najúprimenjšie.

Och, ako mi len bolo už zle z toho vypitého chľastu... a ako mi zrazu bolo tak príjemne pri tebe. Chuť robiť všetko možné. Trhať starým babkám kvety zo záhrady (aj keď smrdeli), točiť sa na kolotoči, behať, skákať, kričať, ťahať ťa do tej tmy za plotom. Strácam strach.

Dôvera to je silná vec. Dokáže byť ako sekundové lepidlo, ako pevný uzlik. Niekedy verím samému sebe menej ako tebe. Moje lásky a nelásky, moje romániky a hlúposti, ktoré občas stváram po nociach - len ty to všetko vieš a len ty sa nad tým vždy tak ľahkovážne pousmeješ a ja ťa presne preto zakaždým mám radšej a radšej.

"Radšej sa vzdám teba ako jej!" Pamätám ako som to raz v zápale hnevu vysypal do očí tej, ktorú by som mal bezhranične ľúbiť. Ale ja radšej prídem o sto lásky ako o jedného človeka, ktorý je ako ty. Nevzdám sa ťa. Moje dvojča, moje krásne dni sú uväznené v tebe, môj úsmev je prepojený s tvojim...

Ak ťa raz mám stratiť, prosím, nech stratím pamäť v ten deň, alebo nech ma uspia naveky, alebo ťa surovo unesiem. Si vždy väčšou súčasťou môjho života ako moje lásky, proste tie prídu, odídu a v duši zanechajú len akési drobné škrabance a ty ich zahojíš pár slovami. Ty ostávaš vo mne ako prijemné hrejivé miestečko, ako kúsok čohosi, či robí život životom, niečo, čo ma núti myslieť na teba keď sa túlam pod holým nebom a po horách.

Desí ma ako veľmi sme si podobní, desí ma ako veľmi ťa mám rád, desí ma to, pretože je to neskutočná zodpovednosť. Je to ako pestovať nejaký náročný kvietok, lenže ten kvietok, ten je najkrajší na svete! Nikdy v živote by som ťa nezranil, ak áno, trpel by som do konca života. Si potrebná aby môj život bol plnohodnotný. Vďaka za každú maličkosť, pretože práve z nich sa môj svet stáva nádherným.

A už si chystaj veci, pretože čaká nás Jamajka a bezstarostné dni, ktoré si obaja zaslúžime...

V podstate ani sám neviem prečo opäť píšem, ale chcem sa starať o naše priateľstvo aj o jednej ráno. Preto tento blog!

--------------------------------------------------------------------------------------------------
"Čo je príjemnejšie než mať priateľa, s ktorým môžeme hovoriť tak ako sám so sebou?" Seneca

Venované len a len mojej najúžasnejšej a najlepšej spriaznenej duši (Iveske), ktorá už mnohé roky tvorí neoddeliteľnú časť môjho života.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu