Toto mi napíšte na hrob. Keď zomriem na starobu!

Ani netuším ako začať. Asi ako vždy keď sa startneme, tvárim sa obyčajne, možno, že až apaticky. Ale vieš, čo sa deje kdesi vo mne? Vieš akú radosť mám? Asi takto je to teraz aj so mnou. Správam sa k Tebe ako nikdy. A potom príde večer a ja všetko, úplne všetko milionkrát ľutujem...

Dni plynú staršne rýchlo, ráno sa zobudím, umyjem si zuby, spravím desiatu, zabalím notbuk a potom presedím celý deň v škole. Miška, myslím vkuse len na teba. Tvoj medovníček a srdiečko a medík a ten list, to si chránim ako oko v hlave!
Cítim sa sám. Som v cudzom meste, kde poznám len zopár ľudí, a hoci sú úžasní, neviem sa vyrovnať s tým, že každý večer musím litrom vína v prítmi maličkej izby zapíjať ten neskutočný žiaľ. Do radu ako vojakov ukladám prázdne fľaše a každá z nich je ráno spomienkou, aby som vedel, na čo som sa pokúšal zabúdať. Nedokážem sa zbaviť strachu, naozaj to nedokážem. Z balkóna mám pekný výhľad, hlavne v noci. Mnohokrát, keď už Tomáš zaspí, sadnem si an posteľ a pozerám von oknom. Včera bola krásna jasná noc. A hoci pouličné lampy lenivo žmurkali videl som plno hviezd. Oprel som sa o teplučký radiátor a rozplakal som sa. Zase. Chcel by som len jedinú vec na svete, a v tom momente, som mal pocit, že si nedostupnejšia ako tie hviezdy. Možno keby si mi podala ruku...

Ako sme sa vtedy prvýkrát stretli. Ešte teraz sa mi kelpú kolená, keď si an to spomeniem. Ale vtedy som pochopil, čo to je niekoho milovať. Aké to je krásne ísť večer spať a tesne predtým ako zaspím dostať ešte sladkú sms. A ráno sa zobudiť, vyskočiť z postele, tešiť sa z ďalšieho dňa. Večer ísť za tebou. Držať ťa pevne okolo pásu, blízko seba, obímať sa...
Pýtal som sa ťa hlúposti, ale bolo to aj tak strašne milé. A keď si odchádzala nevedel som, či ti smiem dať pusu an líčko, tak radšej som sa ťa to opýtal. Bola sladučká. A neskor prišli ďalšie a ďalšie a aj bozky. Ešte sladšie. A prechádzky a darčeky a pohľady a pohladenia a všetko na čo sa nedá zabudnúť...

A teraz mi to chýba. Chýbaš mi hlavne ty, hlavne tá Miška, s ktorou som prežil najšťasnejšie mesiace svojho života. Daruj mi ešte jeden taký nádherný list, daruj mi bozk, daruj mi milé slová a ja sa roztopím ako zmrzlina. Prosím ťa aby si to aspoň skúsila.
Nie som hlupák, viem, že po svete behajú tisíce chalanov, krajších a lepších ako ja. Určite ich je veľa, ktorí by túžili, aby si bola práve ty ich. A nedkážem ti zakazať, ani nechcem aby si sa s nikým nestretávala, ba naopak. Teší ma, že si si našla kamarátov na novej škole a teší ma, že sa ti tam páči. Nie som jediný, ktorý ti vyznal, alebo vyzná lásku, ale ver, že úprimnejšie „ľúbim ťa“ ti nepovie nikto! Aj keď falošných bude asi dosť, ale to jediné pravé, to skutočné, to ktoré mi nedovolí spávať, tak to ti dokážem dať len ja.
Za každým týmto riadkom mi z oka vybehne ďalšia a ďlšia slza, neviem prečo, predsa som ťa nestratil,kvoli tomu, že mi nie je jedno čo robiš bezomňa, že?

Vieš čo Miška? Nenávidím svet. Pretože bráni láske, stavia samé prekážky pod nohy, ničí ju. To robia aj ľudia. Nezničme si samy, to pekné, čo sme tak budovali. Niekedy sme to síce budovali zvláštne – opíjali sme sa v ponči, ale už len to, že si stále sedela tak blízko mňa ma nútilo usmievať sa. Stoj pri mne v dobrom aj v zlom. A hoci som tvoja prvá láska a svet ti bude núkať neskutočné možnosti, bude ti kývať a chcieť si ťa vziať do náručia, nepodľahni mu. Ak niečo, rozutekaj sa ku mne, ak ti bude super, povedz mi to, nech sa radujem aj ja, ak ti bude smutno, príď si po objatie. Ja som nonstop k dispozícií...

MILUJEM ŤA

 Vyznanie

8 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu