Nonormal: Ty a ja

Vravíš, že mám o Teba bojovať. Ja v tom zmysel nevidím, buď budem tvoj, alebo sa naveky stratím z tvojho života. Nie je to o bojovaní, ale o láske. Láska nie je boj, má byť harmóniou, mierom. Možno by to bolo nádherné za teba položiť život, za teba si vyhrnúť rukávy a hodiť sa do predom prehranej bitky, kiežby si tak vedela oceniť mnohé maličkosti, ktoré vyžadujú oveľa viac odvahy.
*
Je mi zima na nohy, mám ich ako cencúle, nemám chuť si ísť ani po deku. Sedím tu meravý a stratený sám v sebe, alebo skôr v nás. Za oknom bubnujú na parapete kvapky roztápajceho sa snehu a izba pláva v ľahúčkom oranžovom svetle z pouličných lámp. Utieram si malinké slzičky z kútikov očí a silným nádychom sa snažím vstrebať všetko, čo ma zaplavuje, všetko čo ma váhu olova v hlave, všetko to v srdci...všetko a najmä teba.
*
Stále držím v ruke telefón, zase vymazujem všetko, čo tam mám poukladané, všetky správy, hovory, obrázky. A píšem ti sms. Už tisícikrát ti ju píšem a nikdy neodošlem. Nenávidím takéto dni. Keď je vo vzduchu z každého rohu cítiť šťastie, keď vianočná výzdoba tyranizuje smutných ľudí a my máme problém s jediným úsmevom.
Hlavu si držím medzi ukazovákom a palcom a jemne prechádzam po čele, vždy ma to ukľudňuje. Ruky aj nohy sa mi začali akosi príliš potiť, v druhej ruke žužlám kúsok žuvačky a postupne z nej odhryzujem malé kúsky, za každým malinkým kúskom nasleduje pársekundová úľava od tohto pocitu. Žalúdok mi zase zviera nepríjemný kŕč, čakám len na okamih, kedy sa rozutekám na záchod.
*
Každé nové ráno s tebou vedľa seba, by som vymenil za roky samoty.
*
Dnes, keď som ťa počkal po škole, keď som tak nesmelo roztvoril náruč a objal ťa. Zase som sa celý triasol. Keď som už zdiaľky videl, ako ku mne smelo utekáš cez semafór, aj keď cez červenú, bol to pre mňa dôkaz, že ťa ľúbim.
Keď som ti celý čas vravel, že to na tvojej tvári nie je krv, ale kečup, bol to dôkaz, že ťa ľúbim.
Keď som rukou odháňal od seba dym z tvojej cigarety, bol to dôkaz, že ťa ľúbim. Každý krok, ktorý urobím s tebou, alebo kvôli tebe, je dôkaz, že ťa ľúbim!
*
Chcel som sa pousmiať, keď som ťa uvidel tak krásne prirodzenú. Tak obyčajnú, takú, že vtedy si najviac uvedomujem, aká si krásna. Vyšla si z dverí v hrubých otepľovákoch a v čiernej bunde, v ruke červené boby a mal som chuť k tebe priskočiť a pobozkať ťa, už len kvôli tomu, ako to vyzeralo rozkošne. Namiesto toho som sa iba pousmial, otvoril dvere, do auta strčil boby a potom sme vyrazili do hôr sánkovať sa.
Milujem cestovanie s tebou. Len s tebou neľutujem dať aj svoje posledné penaize na benzín a potom sa len tak bezhlavo túlať diaľnicami, dedinskými a niekedy aj rozbitými lesnými cestami... a ty stále dookola púšťaš tie isté piesne. A ja stále dookola zacítim v celom tele hrejivý pocit, keď položiš svoju ruku na moju. A potom spolu zaradzujeme rýchlosti - vtedy sa cítim veľmi dôležito a každý pohyb, ktorý urobím, kopíruješ so mnou a mňa to strašne teší.
Zakaždým sa celý rozžiarim z pocitu radosti, keď ti ukážem niečo nové. Vždy ma napĺňa pocit, keď sa obaja tvárime, že niekam utekáme. Vonku je polnoc, prší a my, dvaja blázni, míňame posledné zvyšky v nádrži na to, aby sme boli čo najďalej od mesta...
*
Vieš ako strašne mám teraz chuť prísť, chytiť ťa za ruku a surovo vytiahnuť z postele? Zavelil by som, aby si sa obliekla a ja by som ti splnil aspoň jeden z tvojich snov. Cestovali by sme veľa hodín a ráno by si bola pri mori. Ja by som ti len dal bozk a povedal "šťastné a veselé".
*
Nechcem stratiť všetko krásne, čo sme spolu zažili. Stratiť sa môžme raz obaja, možno zajtra, možno o rok, možno nikdy. Neviem, ale vždy sa bojim. Bojim sa o Teba, zakaždým keď si sama, zakaždým keď ideš niekam a ja som bezmocný.
Stratil som už veľa ľudí a zlomil som aj pár sŕdc, ale ak všetka bolesť, ktorú som spôsbil a ktorá bola spôsobená tiež mne, mala byť preto, aby som spoznal teba, ďakujem, že sa to všetko stalo.
*
Človek už z prirodzenosti robieva staršne veľa chýb. Nedá sa vždy šliapať po jednej čiare, niekedy to prísť musí. Musí prísť aj trápenie a bolesť, ak ťa to o láske ešte viac presvedčí, vtedy naozaj ľúbiš. Ak pochybuješ, je to stratené.
*
Pamätám na prvú našu spoločnú noc. Bola to tá najokuzľujúcejšia atmosféra akú som kedy zažil s niekým, môjmu srdcu blízkemu. Zem už bola chladná a vzduch nemal v sebe už silu leta, ale príjemný malý plápolajúci ohník zohrieval naše ruky a tváre. Ani nevieš, koľkokrát som sa vtedy zadíval do tvojej tváre. A každý "nechcený" dotyk, bol vtedy len dobre premysleným pokusom dotknúť sa ťa. Neskôr, keď si si zložila tvoju, trošku strapatú, hlavu na mňa a pozerali sme na hviezdy, už vtedy som vedel, že tvoj dych, tvoje žmurknutie, tvoj tlkot srdca budú pre mňa neskutočne potrebné. Potrebné navždy. A stále to tak je!
*
Mám strach, neurčitý strach z neičoho, čo sa možno ani nikdy nestane, ale sám ho prekonať neviem. Naozaj nie. Buď sa budem dennodenne opijať, alebo mi s tým pomôžeš. Potrebujem podať ruku, potrebujem mať istotu, že keď urobím chybu, nevyhodíš ma z idúceho vlaku, tak ako som to neurobil ja tebe...
*
Bývam arogantný a odmeraný a nepríjemný. Vždy zožĺtnem a zhorknem ako pivo, skús hľadať pod tou horkou chuťou niečo viac. Možno je to všetko len kvôli tebe, kvôli tomu, že sa tvárim ľahostajne ku všetkému čo vravíš. Ale nič z toho mi nikdy nebolo ukradnuté. Stále ma to vnútri zožieralo a potom som už bol len ako to pivo...
*
Vianoce sú za rohom a ja naozaj nemám peniaze na darček pre Teba. Naozaj mám pár centov a nič viac. A ešte mám neuhradené pokuty, neuhradené faktúry a list z okresného súdu, že penále každým dňom stúpa...
Chcem ti na Vianoce dať niečo nádherné, niečo, z čoho budeš mať obrovskú radosť. Chcel by som ti dať prvé dni našeho vzťahu... zabalené do obrovskej krabice veľkou červenou stužkou...
*
Kedysi, keď som ešte nemal za sebou žiadny vzťah, som sa divil ako niektorí ľudia nemôžu vydržať vo vzťahu. Prišlo mi to tak neskutočne jednoduché. Akoby to bola tá najjednoduchšia vec na svete. Akoby sa stačilo držať za ruky, bozkávať na lavičkách a chodiť spolu do kina.
Keď je človek dieťaťom, všetko je jednoduchšie. Škoda, že už sa hráme na dospelých.
*
Neviem to skončiť, stále a stále ma napadajú nové a nové príhody s Tebou. Ako si za mnou prišla do Košíc na byt a opili sme sa ako už dlho nie, ako sme hľadali na cintoríne tvoju babičku, ako sme si vždy robievali čaj z materinej dúšky a potom ho pomaličky sŕkali, sedávali sme po tme v našej kuchyni a ty si tlemeným hlasom vždy niečo rozprávala, ako som sa vždy červenal a ty si z toho bola v úplnom vytŕžení, ako som ti ukazoval fotky a ty si pritom zaspala, ako sme boli v tej hustej hmle v lese. Tá opekačka pri sútoku, keď som sa ešte stránil tváriť ako tvoj chlapec, len kvôli tomu, že som sa bál, aby to nebolo na teba prirýchle. Naše dlhé rozhovory, alebo moja bezúspešná snaha rozopnúť ti podprsenku, tie sviečky a víno a potom ty a ja v jednej posteli...
*
Životná cesta je plná prekážok. Musíme si obaja pomáhať, raz podám ruku ja tebe, potom ty mne. Nemôžme nechať jeden druhého trápiť sa, ja tu cestu bez pomoci nezvládnem.
*
Je mnoho ľudí, ktorí o mne vedia veľa vecí. Je mnoho dobrých priateľov, ale je len jedna láska. Kedysi som sa zaťal, že nebudem ľúbiť, že je to príliš zaväzujúce a snažil som sa o to, ty si si to isto všimla. A teraz ma to mrzí, pretože teba to asi poriadne trápilo. Teraz je to už vetko inak, nechcem sa hrať na chlapa, ktorý dokáže odolávať emóciam, chcem aby si vedela, že moja láska síce nikdy nebude dokonalá, ale bude čistá, nedestilovaná a úprimná.
*
Ľúbim ťa... a vždy sa budem o teba báť, aj keď to nerada počuješ.

Blog

25 0 0 0 0

Komentuj

Ty a ja

10 komentov k blogu

Horúce!