prázdne fľaše vína,
nech strážia ma, tak ako strážia
moje skľúčené myšlienky.
V hustej noci, čo na ramenách ťaží,
ruky vo vreckách, hľadám v nich
teplo a posledné útržky spomienok
prívetivých dní slnkom zaliatych.
Tabak z polámaných cigariet, kúsok servítky,
omrvinky chleba vyvážené zlatom.
A útržok fotky, ale menom ju oslovujem,
lebo si na nej ty.
Nostalgia letných večerov pri pohľade na ňu,
ohrieva moju myseľ chladnú.
No len na chvíľku, sekundu,
potom ju zožerie pesimizmus realistu.
Som nakazený racionalitou a
jediný liek je víno, ktoré vracia
stereotyp do nenávratna, dáva ti možnosť újsť z pravdy,
ktorá je v ňom.
A v každej novej fľaši je pravda vždy krajšia a krajšia,
až raz bude taká krásna, že od nej zomriem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ksiksa
26. 4.apríla 2007 18:44
fuuha snad najlepsie co som od teba kedy citala ,alebo nie? ani neviem mas vela dobrych veci tazko povedat...ale ako vzdy klobuk dole
Napíš svoj komentár