Smetné koše, rybacina, zápach starého asociála ležiaceho v podchode, miešajú sa vône dokopy, všetko so všetkým, ale prečo len tá vôňa, ktorá má k tebe tak blízko, prekryje všetky? Stále cítim ten zvláštny pocit, ked som sa zaľúbil do vône. Nemožné. Ale reálne. Stále v duchu otváram dvere a vonku sa vylieva tá vôňa, stále ju cítim, stále tam je a stále tam je aj ten pocit...
Nabral som odvahu a vstúpil dnu, do miestnosti plnej tej zvláštnej, harmonickej vône. Plával som v nej. Myšlienky zrazu zmizli, len tak si poletovali po celom byte a vrážali do stien, aj oni boli z tej vône mimo. Jeden krok, druhý... odpadol by som, keby si tam nebola ty, keby tam nebol ten pocit v žalúdku a keby som nebol tak obyčajný. Stará vrzgajúca stolička, prívetivý pohľad, úsmevy...a tá vôňa. Stále tam bola, nezmizla, naďalej omamovala všetky zmysly a snažil som sa aby nikto nepočul, ako mi búcha srdce. Ja som ho počul strašne silno, ako keby som sedel pred trieskajúcou bedňou na Slovteku. Tuc tuc tuc...srdce si zvolilo "tekovú frekvenciu".
Bál som sa pohnúť čoby len prstom, bál som sa, že naruším tú dokonalosť, bál som sa, a pritom som tajne dúfal, že príde opäť moje "dežaví". Po vreckách som začal hľadať kúsočky lásky, nezliepal som ich späť, len sa na ne díval, ako sa neposedne vrtia po dlani. Ako malé mravčeky, chaoticky, nesúmerne. Vyhodil som ich do koša... Tak ako mnohé predtým.
A potom som mal prázdne vrecko, kráčalo sa zrazu tak ľahúčko, netažilo tam nič, ale chýbalo... Vždy som sa snažil nájsť niečo, čo by tam bolo, lenže už nebolo. A opäť raz prišla nová, opäť bolo vrecko plné. Ale tentokrát, to bolo niečo viac, nielen také hlúpe "strčenie lásky do vrecka", ale strčenie lásky do srdca. Tam kam patrí. A tá vôňa. Tá vôňa ostala nalepená na tú lásku. Na mikine, na nose, na rukách, všade ju cítim, všade kde som, vždy. Až mám strach, že sa ma zmocnila. A možno hej, ale neodporujem,aj keby ma mala tá vôňa zabiť, podriadim sa, umriem s úsmevom...
Znehybnený, mlčanlivý a zvláštne omámený som prestal myslieť na všetko, úplne na všetko. Mal som chuť ľúbiť, zrazu som zatúžil mať rád, zrazu som bol ochotný pristúpiť na ten skurvený systém ublíž/odpusť... Zmáhal ma pocit viny, že som tu vôbec šiel, cítil som sa úžasne, ale stále tam bol ten strach a tá vôňa. Chcem ju cítiť opäť. Chcem aby môj vankúš tak voňal, chcem aby tak voňalo moje oblečenie, chcem aby tak vonial môj život. Ale nebude...
Neviem čo sa dialo, neviem koľko času uplynulo, neviem čo som tam robil, ale pamätám si len ten stiesnený pocit ked som uvidel otvorené dvere a v nich si stála s milým úsmevom ty. Ako mŕtvola som vykráčal von, otupene som sa otočil a zamával ti, nemal som silu niečo vravieť... BAC. Dvere sa zavreli a ja som dlho ešte pozeral na ne a v hlave sa stále ozývala ozvena toho "bac"... Tmavá chladná chodba a tá vôňa. Stále tam bola, prenikala aj cez dvere. A do toho sa miešali tvoje posledné slová: "Uvidíme sa ešte, ahoj!". Fakt posledné slová, úplne posledné slová. A tie znejú doteraz a každá ich ozvena je kurevsky pichľavá...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
simonkaaaa
13. 9.sept. 2007 19:57
Juuuj ako velmi mi chybali tie tvoje blogy pekne mojeno moc
5
Som strašne rad, že si zase niečo napísal... a vieš prečo?
Pretože tento tvoj blog so mnou urobil to, čo so mnou ešte nikdy nijaký blog neurobil. Ako som začala čítať o vôni, ktorá je tak prenikavá a tak návyková a tak nádherná a tak všadeprítomná, tak som v nose zacítila mne tak neskutočne známu a tak jedinečnú vôňu, ktorú milujem, Jeho vôňu... v tej chvíli som pocítila aj neskutočne desivo silnú chuť byť s mojou láskou...
Viem že to možno nepatrí do názorov k tvojmu blogu a prepáč, že dnes sa nejako nevyjadrím obšírnejšie priamo k nemu, chcela som ti iba povedať, že sa ti podarilo niečo asociačne absolútne geniálne...bravo...
Pretože tento tvoj blog so mnou urobil to, čo so mnou ešte nikdy nijaký blog neurobil. Ako som začala čítať o vôni, ktorá je tak prenikavá a tak návyková a tak nádherná a tak všadeprítomná, tak som v nose zacítila mne tak neskutočne známu a tak jedinečnú vôňu, ktorú milujem, Jeho vôňu... v tej chvíli som pocítila aj neskutočne desivo silnú chuť byť s mojou láskou...
Viem že to možno nepatrí do názorov k tvojmu blogu a prepáč, že dnes sa nejako nevyjadrím obšírnejšie priamo k nemu, chcela som ti iba povedať, že sa ti podarilo niečo asociačne absolútne geniálne...bravo...
6
konecne mam cas si precitaj tvoje blogy,teraz ked som doma : )no,co mam povedat,super,jak vzdy
Napíš svoj komentár