*
Bolí to - prísť domov a hľadať útechu tam, kde ju proste nikdy nenájdem.
Ten sviniar sa proste zrúbe ako teľa, nevie kde sú dvere, motá to s ním ako s vykriveným kolesom a tie ženy v ošiali sa mu vrhajú okolo krku. Prežijú pár krásnych hodín s niekým, kto ani nevie čo sa deje a na druhý deň ich mám na krku ja. Zrazu som Stanko, zrazu som ten, ktorý vždy dokáže pomôcť a čakajú, že sa im teraz okolo krku budem vrhať ja! HOVNO!
Chcela si?! Maj!
*
Dole v pivnici bolo naozaj tepľúčko. Čo tepľúčko - horúco ako v pekle, čo horúco - atmosféra ako v pekle. Neznášam tie pohľady. Priveľa ľudí na hromade. Okolo len bicykle a sánky a vína a tie hnusné pohľady. Vybehol som vonku pred vchod a dopíjal som pálenku čo najrýchlejšie ako som to vedel - chcel som byť rýchlo opitý a nevšímať si tých ľudí. Polovičku som poznal, ďalší boli úplne cudzí a aj tak mi všetci liezli na nervy.
*
Ľudia ma majú radi - nikdy som nechápal prečo. Možno preto, že sa nikdy nemračím. Naozaj to teší každého, keď ma uvidí a prídem s úsmevom aj keď mám totálne na hvono deň.
Ľudia milujú keď im klamete, milujú to! Milujú a vyžívajú sa v tom keď im lichotíte a keď je na ich adrese stovka pochvál, dajte niekomu dôvod na, aby bol sám na seba hrdý a bude vás zbožňovať. Aké plytké...
*
Strašne ma priťahuje žena, ktorá má od dokonalosti ďaleko. Vždy som si myslel, že človek dokáže takýto ošiaľ cítiť len ak zrazu nájde pre neho dokonalého človeka. Život je plný prekvapení.
Všetko sa zmení, keď vonku sneží a v svetle lámp je ten úsmev taký úžasný a krajší ako celé Vianoce, zrazu sa z obyčajného stáva niečo netradičné a v bruchu poletjú motýle a snažím sa neurobiť chybu.
*
MILION chýb! Vždy ich spravím, doma si to rátam. Doma, keď už je po vojne - vtedy je naozaj každý hrdina. Aj ja. Ľahnem do postele ešte s kolotočom v hlave a Sharou v ústach a rátam to.
Vtedy som sa mal usmiať, vtedy som mal podržať dvere, kurnik, zaudol som sa na ňu milo pozrieť a do riti, veď ja som jej nedal ani náznak, že sa mi páči!
*
Zaťahujem žalúzie, nech sa aspoň poriadne vyspím. Ráno sa nenechám zobudiť Slnkom ani výčitkami!
*
A vlastne, nič z tohto nie je pravdou, sú to len pocity, ktoré proste klamú. A klamú najmä mňa, zajtra ráno bude aj tak všetko úplne inak...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
majuri
27. 12.decembra 2010 00:27
zivot netreba brat vazne, sluby, moralka a to co sa patri su len slova
3
presne to sumarizovanie doma, co kedy bolo treba alebo netreba urobit poznam! je to na prd
4
no pekné ale podľa mňa by si sa mal vzchopiť a netopiť sa v sebaľútosti
5
Vzchop sa!
A uzivaj si to co mas... A chod niekde von na chatu do prirody, som dlho od teba nevidela nejake fotos.
A uzivaj si to co mas... A chod niekde von na chatu do prirody, som dlho od teba nevidela nejake fotos.
Napíš svoj komentár