Koniec..ale koniec čoho? depresie alebo mňa?

Rozhodla som sa,že blogom si budem vylievať srdiečko naplno,pretože nikto z mojich známych sa to nesmie dozvedieť..

Šťastný Nový Rok..áno bol,do mojich menín 2.1. ..dlhý čas,však?

Prečo som sa vlastne rozhodla byť vo všetkom úprimná,prečo už nechcem byť večne vysmiate dievča aj keď v hlbke srdca plače? A prečo kvôli tejto zmene strácam priateľov? A prečo vlastne oni neodchádzajú odomňa ,ale ja od nich? Prečo si už nemám s kým pokecať,nemám sa komu plnohodnotne zdôveriť (Matuškovi a Ester sa asi nikdy nezdôverím úplne,ale aj tak im ďakujem,že ma dokážu z časti pochopiť)? Prečo som na skúške smutná, odchádzam skôr? Prečo sa mi nedá hrať na klavíri? Prečo ma tak často trasie,keď mi nie je zima? Prečo som tak slabá.. PREČO?

..ja neviem..nikto nevie..ani sa nečudujem..

Dlho som v sebe všetko dusila,všetky zlosti a smútky..a teraz to všetko vybuchlo..a všetci sú vykakaný z toho že sa nesmejem, všetci sa idú zblázniť "Preboha Saša sa nesmeje", všetci ma začnú obviňovať z niečoho (napr. že som urazená ,že mám krámy a neviem čo ešte.. trápne poznámky všetkých).

Počúvam piesne o konci,smrti a depresiách..to jediné ma dokáže vrátiť sa späť na tento svet.Aj tak trištvrtinu dňa strávim niekde...ani neviem vlastne kde,len sedím na posteli a pozerám do steny.Cítim sa byť tak slabá, potrebujem nabrať energiu..žiadny spôsob ma nenapadá..je toto posledná voľná diera v stene?Založim aj poslednú tehlu?

Bojím sa toho čo spravím o týždeň,dva..

Chcem to zmeniť,nechcem úplne skončiť,ale nechcem sa vrátiť do toho stavu ,že sa budem falošne usmievať na všetkých aj keď vnútri prežívam niečo iné..NECHCEM.. lenže bohužial všetci su už na mňa zvyknutí,všetci odomňa očakávajú aby som sa len smiala a vtipkovala..večne samé očakávania odomňa..chcú odomňa veľa..

..ale ja som sa rozhodla,že to nechám tak..nech si na mňa zvykajú..každý sa mení a hlavne v takomto období,tak nech to rešpektujú..nebudem sa predsa celý život niekomu prispôsobovať..

Konečne som dospela k peknému záveru tohto blogu,píšem ho asi 2 dni v mojej hlave.. nedá sa tak rýchlo toľko vecí vypustiť z hlavy. Dufam,že mi to pomôže do budúcnosti..dúfam..

(ospravedlňujem sa za možné chyby,píšem to v stave ,kedy sa nad gramatikou nepozastávam,hádam mi odpustíte

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu