Tieň bLíži sa kradmo, zatvára predo mnou oči.
Čudné to rázcEstie .. veď ani cesty na ňom niet.
Hádam tam vzadu... či sa mi to marí?
KamienKy v balvany sa menia a prach s vetrom za ruku sa vodí.
Zatváram a tíšim svoje búrlivé moria.
Sama v nečiteľnom hluku tieňom sA stávam.
“Vitaj, drahý priateľ. Už len ty chýbal si nám,” zdravia sa mi bratia.
KažDému nie je súdené svetlom byť.
Tí druhí musia obliecť si svoj tiEň.
Teda idem..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár