ani voda ani vietor ba ani les nešumí.
Všetko sa skláňa pred krásnym svitom
čistej, priehľadnej luny.
Ten svit je jasny čisty a krasny,
belase plamienky každy ma v očiach len čo ho zočí.
Obnaži krajinu spod závoja noci, premení na inú a jemne sa jej zmocni.
Luna ma vraj čarovnu moc...
Ach ako je krásne v tomto nočnom chlade
ešte aj ostrý vzduch zda sa nam svieži ....
Lež samota vykuka a nádej hasne
ako my môžeme bez lásky prežiť?
Prosím ťa luna o časť tvojho svitu
na chvílu stať sa nim a ocitnúť sa inde.
Na kratky okamih, chvíľu celkom skrytu,
uvidieť ako spí a počuť jeho dych ....
A uzrieť jeho tvar v tom tvojom svite ..
v mlkvosti odísť bez povšimnutia.
Len sa tak divať ticho na štastie, skrytučko skryte.
Odštpnúť kusok z neho do svojho vnútra.
Ja viem že to nejde ..ja nie som luna a svit mojich oči sa da ťažko rovnať s jej ....
mno predsa snívam v chladných chvíľach noci o laske... o láske uprimnej
Ach moja venušanska duša stíchni na kratky okamžik
nech počujem ticho pre ktoré svieti luna, nech počujem len zvuk opetkov klopkajucich o chodník.
Mno už je neskoro a chlad už zhryza kosti, nema kto zohrať tento chladny kút.....len nádej skrytu ukrývam v duši dúfajuc že sa mi podari raz v pravej laske ocitnuť....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár