Ako sa za 6 dní stať sockou

Po mature sa Veva rozhodla zrelaxovať pri wajne, cigoške a mne.

Deň 1:
Vzhľadom na pomaturitné chatárčenie, kde Veva márne úfala, že zažije nejaký rozptyl, sa schytila s kufrom na koliečkach a zavítala ku mne. Už od zastafky sa nám z úst hadili rôzne pikošky poprípade trapasy, ktoré nám boli každému osve uštedrené do času , kým sme sa nevideli.

Deň 2:
Podujali sme sa kuchtiť. Veva si trúfla navrhnúť spackať aj koláčik.
Pustili sme sa do toho, a na povzbudenie sme si chrsli SKOTSKEJ do kofoly.

Po mecheche, kde sa oslavovalo asi dva týždne dozadu, sa na stolíku v obývačke hadili rôzne typy alkoholu. Zvolili sme SKOTSKÚ. Netrvalo dlho a už podľa tvaru múčnika bolo jasné v akom stave sme ho pripravovali. Napokon aj trochu SKOTSKEJ do čokoládovej polevy nezaškodí. Koláč sme zachránili posypaným kakaom. Podozreniu z alkoholizmu so strany mojich rodičov sme sa však nevyhli.

Deň 3:
Zažívam šok keď zočím na stolíku v obývačke polopráznu SKOTSKÚ celkom osamotene stojacu uprostred stola. Celkový dojem rázne opisoval myšlienkové pochody otca, ktorý sa o odstránenie ešte nenačatých fliaš postaral: ,,Dopite si tú whisky keď ste ju už dopolky načali, ale ostatný alkohol radšej schovám.“ Takto doslova vypovedala osamotená fľaša.

Vychistali sme sa opekať sa na dvor. Predtým sme si položili otázku: ,,Natreme sa? Nenatreme sa?“ Odpoveď: ,,Áááááááá...!“

Čas kedy sme sa snažili vystihnúť najlepšie slniečko: od 10.00 do 15.00

Podvečer, keď neboli naši doma, pri bránke zazvonila riadna suseda (vskutku očariť) a dovolila si určitú pozornosť po tom ako sme jej varovali jej spíča (psíča). Nádielka obsahovala akési švajčiarske wajno. (Veeeru to dala do nesprávnych rúk. Za pol hodinku sme už len rozmýšlali kam zašiť prázdu fľašku, tak aby nebolo dôkazov o skutočnom obsahu danej výslužky.)

Deň 4:
Okrem toho že sme dorazili SKOTSKOU a pobafkali nejednu cigošku, vychlupkali sme aj zo dve flaše wajna. Ale pozzzooor! Postupne.. Asi tak že nám to už ani nič nerobilo.

Tento deň sme sa opekali ďalej v už vyššie uvedenom prísne stanovenom časovom rozmedzi.

Čas sme trávili samozrejme aj u saint mamy (babky), ale to nestojí za zmienku, keďže sme tam väčšinu času iba hľadeli na bijúce sa psy: Prašivú Iku a jej trikrát menšiu vnučku Šure.

Deň 5:
Mali sme naplánované zájsť k tete, avšak skôr ako sme sa tam vychystali, pochytila nás taká depresia, že sme si museli chlupnúť wajna či inej pochutiny.
Popri tom, nedbajúc na výsledný efekt sme si odfarbili vlasy, a tak nám na hlavách vznikla oranžovo belavá masa.
V takomto stave sme popri prípravy pizze (hadili sa v nej rôzne prísady) bafkali cigošky, ale pozzzooor: v izbietke, kde sme sa pravidelne stiedali pri compe, navštevujúc rôzne komunikačné servery.

Keď už sme mali plný popolník a dym sa hadil do každej izby, pozviechali sme sa a zamierili k tete na bicykloch. Aby sme zakamuflovali dym v izbe, v tom stave nás nenapadlo iné ako zamknúť dvere v izbe na klúčik a nechať vetrať. Poozooor, pod dverami je však dvojcentimetrová medzera.

Veva pred odchodom ešte poznamenala to najdôležitejši pri tom všetkom: ,,Neviem ako ty, ale ja som si už do flaše na biku namiešala strik.“

Cestou sme striezveli a teta nás už očakávala s šamprľami HRUŠKY a neskôr ponalievala šampus. 11 ročný bratranec nás pozval na kolotoč a mi sme si utvrdili že naša rodina má na určité veci žalúdky ako z ocele.

Po príchode nás čakaly rôzne otázky od otca: ,,Marek vy ste fajčili??“ Ako riešenie som zvolil vbehnúť do izby, kde bola Veva a nechať ju vypočuť si túto otázko naživo: ,,Veronika ty fajčíš??“ ,,NIE“ neisto odvrkla.
,,Deti ale ja som sa pozeral do koša a sú tam zahodené asi tri prázdne krabičky cigariet. A našiel som asi 5 flašiek od vína + ste vypili celú whisky. Ako vypite si, nič proti, ale to sú drahšie alkoholy pre určité príležitosti.“

Potom vsúpila mama a pohľad hodila na Vevu, sediacu na posteli, spálenu na celom tele ako papriku (,,Aké si ty len znamenie...hmmm..rak alebo býk...určite rak“) a s kontrastne namazanou bielou pleťovou maskou na tvári a dodala:
,,Vy chcete mať rakovinu????“ ,,Už sa neopaľujte!!“

Napokon sme stretli medzi dverami aj sestru: ,,Vyzeráte ako cigáni!“ zaklincovala.

Po tom všetko sme si trúfli našim oznámiť, že by sme sa radi odhadili na didžinu. Nejak sme sa zalíškali so slovami že Veva sa chce odreagovať po mature a spracovali ich. Teda reagovali nasledovne: ,,Robte si čo chceťe, ale nebuďte dlho.“ Sľúbili sme im to teda, keďže sme zaklamali že kamoška Kela ide s nami a ideme autom vrátiac sa v rozumnú hodinu.

Dúfajúc že naši budú nadránom spať, sme sa spokojne vyhadili (teda po tom ako sme sa povadili a skoro rozhodli každý ísť do iného podniku osve).

Vevu som prehovoril na staré dobré oldiesovice a napokon veru neľutovala.
Postretla tam bývalého spolužiaka a pár ďalších šlupiek z jej strednej. Po tom ako mi spolužiaka predstavila sa s ňou odhadil do úzadia a predostrel pred ňu závažnú otázku: ,,Neni ten tvoj bratranec nejaký hnedý??"
Lež asi až o 5 ráno sme sa ocitli na busovej stanici a čakali na prvý spoj. Vtedy mi zazvonil mobil: ,,Marek, kde ste??“

Deň 6:
...sme prespali

Deň 7:
S úst rodičov sa začali hadiť také výčitky, že veva odišla so slzami v očiach tlačiac za sebou kufor na koliečkach.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu