Jadranka náhle prekypí v bezdôvodný smiech a prestáva zaznamenávať veľavravné a už vôbec nie neabstraktné poznámky.
(Chudiatko, a to si konečne zohnala chorvátske skriptá, ktoré ju mali uchrániť pred už tretím krachom na vysokej škole)
Smiech bez udania dôvodu pokračuje, ja sa pridávam, keďže mám svoj krach už pár mesiacov úspešne za sebou.
Poznám ako sa v takýchto situáciach zachovať, prejaviť úprimnú sústrať a nechať obeť v pokoji trúchliť.
Náhle vbehne do učebne Ivett s rozjarenou tvárou (je šťastná, že dostala šancu zhodiť so seba okovy našej fakulty a vydať sa na medicínsku kariéru).
,,Čo si ešte operovala?“ Spytujem sa prichádzajúcej Ivett.
,,Nie, bola som na hematológii. Štyry ampulky krvi mi brali, ty kokso.. Skoro som tam skolabovala. Vieš, často sa mi robia modriny....“
Hneď som spustil zoznam odporúčaných liečebných prostriedkou a už chcel prisľúbiť gaštanovú masť, keď ma Ivett náhle uviedla na správnu mieru:
,,Vieš ja mám tie modriny vlastne z toho, že keď som napitá, tak dosť padám.“
(To bude doktorka!!!!)
Úbohí strachujúci sa rodičia ju určite poslali na sériu vyšetrení mysliac si, že ide o atypické možno až exotické ochorenie.
Jadranka prechádza do druhej fázy psychickej krízi: Kreslí si na papier nekonečné množstvo znakov pre nekonečno.
Ivett sa ma náhle opýta na typ hudby v mojich slúchatkách, keďže sa pohojdávam v rytme....
Po započutí skladby znejúcej z rádia na mojom mobile náhle skonštatuje:
,,Ja nemám moc rada také komerčné veci.“
,,Veď ani ja, ja normálne počúvam Mariku Gombitovú.“ Snažím sa jej objasniť.
,,No to ti verím asi tak ako to, keď si sa snažil Monike nahovoriť, že chce od teba biely plášť.“
Náhle vo mne zovreli všetky tekutiny a šťavy.
,,Jadris!!!“ Vykríkol som náhle v zúfalstve a nádeji, že Jadranka potvrdí pravdivosť mojich výrokov ohľadom Mariky G.
Náhle sa však na zúfalé zvolanie Jadrankinho mena nestrhne iba samotná dotyčná dovtedy ponorená v hlbokom delíriu, ale celá učebňa nezadržiac smiech.
,,Jadris, povedz Ivett, že mám pravdu...“
,,A čo ja mám ako s tým, ako jej to mám potvrdiť..“ Ohradí sa Jadris.
,,Ivett, musíš mi veriť...Pozri..“, snažím sa naštartovať pokazenú mp3.
Po tom ako sa zhodneme, že daný typ mp3 prehrávača je jasný shit, ma Ivett vyzve:
,,Tak menuj názvy pesničiek, len nie prosím ťa, že : Vyznanie...“
Menujem ako o dušu a dokonca sa pokúsim jednu skladbu zanôtiť, čo Ivett definitívne presvedčí.
A preto: Neserte ma ľudia! Ja Mariku fakt zbožňujem!!!!!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
dragonfly
13. 11.novembra 2007 22:41
Hmmm Buduca doktorka a neveri buducemu doktorovi... mali by ste si teda viac verit
2
No ved ked z nas raz budu doktori...tak sa ma zdravotnictvo na co tesit..
Napíš svoj komentár