Úvodné slová venoval pochybnosti o našom zoskupení, kde traja muži nenechájú vojsť do meistnosti ako prvé dámy. Nehľadiac na to, že sme dámy do danej miestnosti pustili ako prvé, uvoľniac im priezor.
Po dlhom preslove sa pokúsil odhadnúť naše nahanobené vedomosti. Robil to však spôsobom dvojzmyselných otázok, ktoré nemali prizvučnú stopu, čiže ja ani kolegynky či kolegovia sme často nedopočuli či nepochopili tendenciu jeho smerovania.
Verne nám to oplácal prejavmi pohoršenia a rozčarovania nad našim zoskupením, našimi vyjadrovacími schopnosťatmi a pochybnými vedomosťami.
Poslal nás napokon k pacientom, kde nás námatkovo prepadával pri vyšetrovaní, nehanbiac sa skompromitovať naše osoby i pred pacientkou.
Sestry, mladé lekárky na pracovisku i pacienti ostávali len v nemom strachu a priali nám úprimnú sústrasť.
Ten diabol, ten Góg z Magógu však nemal zľutovania a bystro si zapamätal obludné kixy, ktoré sme vraj stvárali na pacientoch pri vyšetrovaní.
Nechal nám úctihodne dlhý čas na spísanie chorobopisu, pričom si neodpustil zaraz prísť, znevážiť našu pomalosť, lenivosť a nečinnosť, nechápuc, ako sme viac-stranový chorobis za daný čas nezvládli dobodky spísať na zdrap papiera a veľkoryso následne pripustil ďaľších pár minút do uplynutia lehoty.
Mojím najväčším kompromitujúcim vyjadrením bola odpoveď na jeho otázku: ,,Čomu sa hodláme v budúcnosti venovať":
Odvtedy som bol preňho len „Psychiater“.
,,...Ani sa nečudujem, máte taký uhrančivý pohľad.“ Zhodnotil po tom, čo zosnoval pár nechutných grimás.
,,..a preto by som nechcel byť psychiatrom, lebo tu vidíme že dievčina povie niečo vtipné čo sa ako vlna rozšírili na ostatných, no „Psychiater“ nehne ani brvou.“ Neslušne na mňa ukázal tými zvrátenými prstami.
,,..a pozrime sa, výnimočná situácia: ,,Psychiater“ sa usmial, ale hneď sa aj spamätal a nahodil poker face.“
,, pozrite akú má ,,Psychiater“ vštepivosť!“ Nebojácne na mňa pred vštkými opäť ukázal rukou, keď som dievčiny púšťal z miestnosti, dávajúc im prednosť...
,,a tak ako psychiater, vám teraz dávam šancu vyjadriť svoje pocity“ čakal nejasnou otázkou do prázdna na naše dojmy z dnešnej stáže.
Dojmy boli otrasné, nikto si však netrúfol zreferovať ich. Zvolili sme radšej nevinný spôsob opisovania kladných zážitkov z prostredia pacientov.
Pourážaní, sme však rýchlo pochopili jeho zámerné pochybne modulované otázky.
,,A bolo TRISTNÉ, keď som videl pri vyšetrení brucha.. (konečne vygradoval k tomu aby opäť zdehonestoval moju osobu)... ako postupujete...“ vyriekol, už opäť odporným pohľadom satana hladiac do mojich „uhrančivých očí“...
,,Kto tu hnieti cesto, kolegynky?... kto hnieti cesto, niktorá z vás??“ Reagoval na moju ukážku povrchovej palpácie brucha, ktorú ma vyzval predviesť rukou na stole.
,,Ja hnietim“ napokon som vyhrkol, načo slávny odporca odvetil:
,, No vidíte“
Provokačne nám poprial pekný deň, načo sme mu toto úprimé prianie opätovali.
Och ty Góg z magógu, ty diablovo plamä, ty satanovo semeno... krátia sa tvoje dni...!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár