Po tom ako sme s Vevou zistili, že sa blízka na nudné časy, to jest deň pred mechehce (oslava otcovaj päťdesiatky), som sa rozhodol prijať Kelinu ponuku a ísť aj s Vevou a Kelou na didžinu, keďže Kela mala možnosť vyhadť sa s autom z domu, z dôvodu neprítomnosti jej rodičov v ich obytnej jednotke.
Nuž s Vevou sme vybrali podnik a s Kelou sa dohodli na čase, kedy sa vyhadíme s autom na cesty. Voľba padla na oldies party v Las Vegas na Trnavskom...
Doma sme si šupli soberano (ktoré som Veve uštedril z dôvodu jej narodenín): Ako som sa tak hadil s pohármi (aby to nebolo okaté s normálnymi decovími), nabádam nenápadne Vevu aby otvorila Soberano. Spoza chrbta sa mi však náhle a nečakane ozve matkin hlas: ,,IDETE PIŤ??!!!“ a odpoveďou, ktorej sa dočká je iba plesknutie dverí, ktoré mali zakamuflovať situáciu.
Napokon vojde a dodá: ,,No dobre, dajte si, ale IBA TROCHU!“ Z kuchyne sa hneď ozve aj otec: ,,Deti v bare máte aj orechový, likér a víno (wajno) je.... (naša rodina si proste občas ľúbi vypiť, my s Vevou v ničom nezaostávajúc)
Zisťujeme však, že soberano je až príliš silný mok slúžiaci na chlaščenie.(Otec príchodiac do izby na Vevinu výzvu "ochutnať silu Soberana" obracia do seba dno pohárika a skonštatuje: ,,Deti, to nepite, to je silné, dajte si radšej víno, alebo ten líker čo..."
Rozhodneme sa teda pomaly ale isto chystať sa do Las Vegas. Ešte cigoška na cinťáku a mierime si to ku Kele. Veva zvolila červený top s dekoltom vlajúci vo vzduchu (vlajúce mapy...keď sa človek zapotí, nech to radšej bez obáv vlaje) a Kela samozrejem nezapierajúc oldiesfíliu nahodila podobne vlajúce mapy.
Staviac sa ešte po Katku, Kelinu spolužiačku, konečne vyrážame trsať.
Ludí ako nasraných, ale trsáme jedna radosť. Alkohol vynechávame, volíme pre istotu iba Miňošku. Čochvíľa si to s Vevou na parkete už hadíme aj s cigoškou v ruke. (Cigoška mi samozrejme trikrát padne na zem a situáciu zachraňujem nenápadným zdvihnútím sa spať vlniac v rytme oldies, tváriac sa že je to len klasický tanečný ťah.
Už doma sme si s Vevou robili srandu, že aj my sa uvidíme na boome v rámci fotoalba z podujatí v Las Vegas. Netrvá dlho..a cvak!! Kelin bývalí spolužiak (frajer fotografky z akcií) zachytáva naše pofidérne úškľabky.
Okolo tretej, keď už nevládzeme chodiť, no fajná oldies muzička hrá ďalej sa vyhadíme domov. Zastavia nás však poliši a Kele zamrzne úsmev na tvári. Prezerajú jej doklady, keď ja debil vystúpim z auta:
,,No mladý pán, vy ste jediná mužská osoba v aute, trocha si vás preveríme“
A už ma ošacuje, hľadajúc drogy...zazdá sa mu že mi niečo vypadlo z vrecka...:
,,Čo vám, vypadlo, čo to bolo... ?“
,,Nič mi nevypadlo.“ Vravím (Čo bol námesačný, debil!?)
,,Keď niečo nájdeme, tak boh vás ochraňuj!“ (Vtej chvíli ma napadlo iba: Zo mňa tu špinu robiť nikto nebude ani vy, ale tak nie vždy je vhodné použiť frázy z Rozvedených so záväzkami.“
Nakonec nás nechali ísť zaprajúc: ,,Pekný deň prajeemeeee!“
S Vevou nám je mierne zle po cigoškách, s ktorými sme to asi prehnali a tak sa každý vhadíme do postele, dúfajúc že na zajtrajšom mecheche sa nenaplní naša obava, keď sa dedo zastrájal, že ho asi budeme musieť opitého ťahať domov, na čo sme odvetili: ,,Len aby to nebolo naopak!“
Dobreeee ... a mna neviem z akych pricin poliši nešacovali... asi som sa im nepacila, ale keby vedeli, co som ja mala vo vreckach ... asi sa ma bali uz, ked som ich skoro presla ale nakoniec sme vyviazli zivi a zdravi - nikto nas nesprznil
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
fajne bolo... som rada, ze ste ma vytiahli ...