Mecheche

Po pretrsanej noci som sa zobudil tak či tak o 7.45, Veva si ďaľej odfukovala a všetko sa pomaly ale isto začínalo schyľovať k podujatiu dňa: mecheche v znamení otcovej oslavy.

S Vevou sme sa ešťe vyhadili na cinťák, kde sme porobili pár foto (mama sa zháčila, v momente ako sme sa chystali vykročiť z domu, že kam len ideme, keďže za hodinku či dve sa chystá mecheche – tak ale keď na cinťák musíš, tak musíš), zapálili cigošku a nečakane stretli deda, chystajúceho sa zalievať hroby (ešteže nás nezastihol s cigoškou v ruke).

Rozhodli sme sa cvaknúť sa opäť tesne pred odchodom z domu v mecheche looku, avšak urobili sme veeeľkú chybu..fotky sa vykreslili také špatné, že nás v tej chvíli nachvílu zastihla i depka.

Usadili sme sa teda v danej reštike a čakajúc hostí začali popíjať, mecheche sa rozbehlo, došli ďalšie dve sesterky Maťa a Baška a čas začal plynúť. Dohadili sa aj mladší bratranec Peťo a malá sesterka Lena, ktorá z dôvodu nudy, začala hostí švacať gorálami (nimi veru nejednému oslavujúcemu uštedrila) a v neposlednom rade sa rozhodla lanáriť dovnútra pocestné polocigánčatá, potulujúce sa v okolí.

My sme si chvíle krátili pochlipkávaním činžána a wajna a fotením narcistických snímkov (niektoré sa aj vydarili, no..) Vybehli sme raz aj von s cigoškami a ponúkli Bašku, ktorá tvrdí že nefajčí bo, jej to ale vôôôôbec nechutiii... avšak zakaždým ako sa ohľadom tejto akože pravdy vyjadrila si veselo bafla :ani nestihnúc dopovedať si prosťe potiahla).

Situácia sa ani náhodov nezvrátila, po tom čo nás satrší besedníci nabádali trsať na určité typy hitovíc, ktoré akosi do rytmu neboli...a keď sa aj nejaké aké také hitovice vyskytli, saint mama začala danú hudbu prehlušovať svojim folklórnym výstupom alebo sa všetci pustili do pečeného prasaťa, ktoré si lebedilo na podnose s chilipapričkami v očiach a my sme upadali do útlmu s wajnom v ruke.

Najhoršie však bolo, že sme s Vevou zistili, že čím viac pijeme, tým viac triezvieme, tak sme sa na to pomaly ale isto vy...

Náhle sa vyskytol zaujmavý zvrat. Maťa s Bašou zatúžili trsať na didžine a navrhli, aby sme si to odhadili s autom do Elamu na oldies (áno oldies sobotou rozhodne nekončí).

Nuž sme s Vevou „v rámci dohladu nad (o rok, dva) mladšími mládežníčkami“ opustili oslavu (mimochodom už som sa aj vyhadil s tetou a mamou na parket v rytme určitej senzusovice, ale týmto mi mladšie sesterky vlastne pokazili radosť).

Maťa sadla do auta a frčalo sa. S Vevou sme stihli domov zbehnúť „prepudrovať si nos“ a už sme vedeli, že trsanie včerajškom rozhodne neskončilo.
Platiac „symbolické“ vstupné zaznela otaázka z kassy: ,,Máte všetci 18?“ Moja odpoveď znela: Áááááno! A nebol problém, no... (17 ročná Baška si to tak či tak bez ohľadu na vek hadila na parkete)

Fotograf si to hadil medzi trsajúce individuá a my sme sa v de ja vu s vevou opäť vytešovali, že si možme bez rozpakov na verejnosti riadne zahrešiť, bez toho aby to niekto registroval (yaa yaa yeah kokot jumbo, yaa yya yeah) ukazújúc pritom nenápadne na rôznych mládežníkov. Opäť sme sa potili ako myši (mokré vlasy a kropaje na čele, nose, rôzne mapy...to istili), až sa k nám ku koncu dohadil fotograf a stalo sa to...plesk! Uštedril nám snímok a tak sme sa ocitli aj na nete ( » www.szene1.sk/event/111495/ph...

Keď už sme sa chystali domov, keďže nám starejší besedníci na oslave určili isté stanovy čo do doby návratu, započuli sme zrazu z reprákov sa hadiť Jackosna, čo samozrejme spôsobilo, že sme sa každý bez dlhšieho rozmýšlania pudovo zvrtli v pätách a opäť si to náruživo šinuli na parket...

Nuž a na druhý deň (Veva začala jojčať už v noci po didžine) sme akosi zistili že krifkáme, a chôdza je akosi obtiažna + jedno s druhým.. a tak sme v útlme potom polihovali u saint mamy aj s bratrancom Pepom celú neďeľu dojedajúc zvyškové risky (jedli ste čo, deti??)...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu