No zrovna ako Nana z románu od Emile Zoleho nie.... ona mala predsa len kyprejšie tvary ako ja

Kamošku Mary zavalila veľká ťarcha v podobe architektonickej úlohy narysovať vnútorný interiér starej budovy národného divadla....

,,Super, konečne môžeme zasa nahodiť decentné handry (zbaviť sa každodenného komedieantského spôsobu odievania)“

,,Počujte, keďže som lístky kupovala dosť neskoro, mali len tie najdrahšie, za 4 stovky.“ Oznamovala nám konečný verdikt kamoška Kela.

,,Budeme mať lóžu....teraz neviem či prezidentskú, alebo tú vedľa prezidentskej..nerozumela som dobre tej tete..“

Ty kokos, to bude....Jo!!! Lóža!!!

Kela bola od tej chvíle grófka, Mary hraběnka, Niky komtesa a ja barón (neviem či ste čítali Nanu od Emileho Zolu, ale presne tak som sa cítil...teda nie ako Nana, tá mala predsa len kyprejšie tvary)


Konečne nastáva deň D, kedy čakáme na Kelu, ktorá nás má vyzdvihnúť fárom v dohodnutú hodinu (ktorá je v jej ponímaní silne relativistická)..

Nebezpečne sa rútime mestom (neberúc ohľad na farbu dominujúcu na svetelnom zariadení a la semafor)....

Vystupujeme z auta... (Ty kokos, Kela má pančušky!!! Šak je zima jak šlak!! Nuž čo...femmes!!!)

Nesíhame ako vždy, Niky treba ísť na hajzel ako vždy, dokonca sú hladné....ako vždy!!!!

Dorážame na tesnotku, ale my si to za tie 4 stovky na osobu predsa môžeme dovoliť.

Pani uvádzačka nám otvára lóžu..... (Mary urobí chybu a nezapamätá si číslo dverí)

Na scénu príde Studenková. Upadám do mdlôb!!! Dal som 4 kilá za ženskú, ktroá mi svojim správaním a spôsobmi trhá žily...Šahám po vreckách, či sa tam nenachádze strelná zbraň...nuž, nenachádza...

Nadíde prestávka, Mary sa chytí šance, využije osvetlenie, fotí každé priečelie divadla...
,,Do kelu, musí sa sem ten ujko teraz pozerať....“

... Ja robím odpútavača pozornosti. Mary nenápadne fotí. Rozhodne sa vyfotiť si to aj z prízemia..Žiaľ nestihne, čo je však horšie: zablúdi:

,,Prosím vás, zabudla som v ktorej som lóži...neviete mi poradiť??“ Zúfalo sa obracia na uvádzačku.

,,Slečna...jedine vylučovacou metódou...“

Rozmýšlame, kde len môže byť tá Mary...určite zablúdila...

A zrazu z vedlajšej lóže na nás ukáže uvádzačkin prst. ,,To je ono dodá“, ukazujúc zapírenej Mary správnu lóžu.

Cestou domov, sú dievčatá (ako vždy) haldné... A tak som konečne pochopil čo najväčšmi uspokojuje ženské libido : McDonald´s je skrááátka fajn........

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu