Nadišiel deň D a ja som sa vychystal kuchtiť. Naplánoval som si rôzne poživiny. Najväčšou výzvou bolo okrem tradičnej Harule Jablkové pité. Veselo si miesim cesto, keď zistím, že danú konzistenciu nie je možné ani náhodou rozvaľkať. Nuž naťapkám prvú vrstvu cesta na plech. Pri druhej vrstve mi však už zamrzne úsmev na perách. Nejedna nadávka sa mi vyhadí z úst, no napokon po kúsočkoch utlapkám aj hornú vrstvu.
Zbehnem na poštu, kde stretnem sesterku Dreju, ktorá brigáduje ako Počtárka (rozumej poštárka).
Navrhla mi počtárčiť doobeda s ňou, nuž som výzvu prijal, kedže som tušil, že sa pobavím. To už som si spomenul že som zabudol koláč v trúbe...
Nuž dobehol som dreju na biku a zamierili sme si hadivo do rôznych ulíc. Slniečko pražilo a Dreja nelenila zvoliť pre túto dobu čierne rifle a čierne tričečko. Čo akiste pri výkone práce oľutovala. Dôvod zvolenia daného odevu napriek úpeku: (,,Vieš Marek, nechcelo sa mi oholiť nohy, tak som zvolila rifle a...)
Po tom čo sme sa tri razy stočili smerom do jednej uličky a späť, bo dreja zabudla čosi vhodiť do schránky, sme konečne mali možnosť odovzdať zásielku istému pánovi do ruky:
,,Slečna!!“ zakričal pán ešte na Dreju „Minule ste nám dali zlú poštu!!“ (Šiiikovne dievča)
Dreja sa panicky uhýbala rozzúreným psom a donekonečna stáčala kormidlo na biku tam a späť cez rôzne trasy, kde čo to pozabudla zaslať.
Mala tú česť dokonca odovzdať zásielku bývalej počtárke ne důchodku, ktorá jej hneď zverila zo pár poštárskych tajomstiev: ,,Moja a to v zime, keď bude snežiť..a to mokré keď ti po chrbte stečie až na gaťky..."
Konečne som sa od nej otrhol a pobral sa dokončovať party stuff, zároveň ju pozvajúc k stolu.
Prvá došla Lucy a ako vždy vymákla bordel v kuchyni a po izbách ktorý zakaždým sprevádza jej návštevu (tak človek nestíha všetko..ešte aj počtárčiť..)
Po intimných debatách sa zjavila Dreja. Na dvore zočila mačku, ktorá sa k nám dopachtila od jej saint mamy. ,,To je náš Muro!!“ Ja na ňu pozerám...: ,,To neni mačka?“ Dreja ho schytí ako nejakú bagetu, otočí a zahlási: ,,Hen šak má GULE!“ To už von výchadza Lucy, ktorá pochopí že prišla Dreja. Dreja ju obíjme nedbajúc na kocúra lietajáceho v jej rukách ako handra.
Dreji sa zablysnú oči keď ulievam wajna (v tej rodine sa to proste nezapre).
S Lucy očakávame Mariu, ktorá sa má dovaliť so stanmi. Žial čakáme márne, Mária čaká, že sa pešo dotrepeme až ku nej a stany dovlečeme pospolu.
S Lucy sa vydáme na púť rozpáleným betónom. Dreja si zavolá kamošku a chlupká naďalej wajno.
Maria sa unúvala ísť nám naproti až do vzdialenosti 50 metrov od jej domu. Šlapeme so stanmi teda späť.
Dreja nás okrem iného poslala pre cigošky (komu je lepšiem, ja mám prázdny dom a Dreja si veselo relaxuje aj za mňa, navyše ma pošle do obchodu)
Po príchode rozkladáme stan. Odtrhnem Márii šňúúru na stane. Chystám sa doniesť sľúbenú mastičku pre Drejinu kamošku, v ťme (rozumej tme) to však ešte teplé vychrstnem na koberec (mama sa akiste poteší).
Dreja po skonzumovaní rôznych poživín a alkoholu odchádza s kamoškou spokojne domov.
Kocúra nám samozrejme necháva na starosť. Rozkladáme oheň, očakávame Kelu, ktorá sa má vymaniť z drobnohľadu jej frajera aspoň od tej 10 večer do tej 3 rána (šak treba si nájsť na kamarátov čas).
Nažereme sa rôznych pochutín a odprevádzam Kelu domov (cestou pravidelne zhasínajú celé trakty osvetlenia ulice) pričom mi rozpráva príbeh z vlaku, ako ju tam jeden chlap začal dotieravo otravovať. (Kela sa konečne začala obávať nočných vychádzoch po rôznych perifériách.)
S Lucy a Mariou zalahneme do jedneho stanu a čítame trápny teenegerský časopis. Mačka sa začína dobíjať do stanu. Neskôr vylezie na jeho vrch a prečká tam noc. Márne sa ju snažíme zhodiť. Mária zaspí, my s Lucy žial bdieme do pol 7 rána..po čom na hodinku zaspíme a v zápetí sa zobudíme, na čo pociťujem začiatok strašných procesov trávenia vzhľadom na sýtu neskorú večeru.
Sme ako mŕtvoly a každý musí ísť osve domov ešte dospať....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
chiflada
20. 8.augusta 2008 21:57
k tomuto len tolko: ou jeee
2
Dakujem ti pan doktor, ze som sa este aj napriek svojmu malemu casu dostala predsa len do tvojich blogov. Velka to pocta pre mna... a Dreja mala este aj aky pekny bicyklik nam sa tiez do schranky vhadila nam nepatriaca posta, ale skusenosti s počtarčením mi tuto skutocnost absolutne ospravedlnuju
Napíš svoj komentár