Ešte na malú chíľku zaváham, a potom ráznym ťahom obrátim obsah nádobky do svojich úst.
Cítim ako sa mi po jazyku kotúľajú neúprosné guľôčky smrti. Každá je taká ťažká, každá tak šteklí.
Bezmeškania sa striebristá hmota valí do útrob môjho smutne ľahostajného tela. Uháňa smerom k mojej na kúsky rozlámanej duši. Záľudne vnútri hľadá skazu.
Z ruky sa mi zľahka vykĺzne prázdna flaštička, kotúľa sa po parketách až napokon ťukne o drevenú nohu stola.
Obraciam stránky hnihy, keď ma začne znepokojovať pálenie jazyka a kovová chuť.
Ťažko sa mi je, ťažko prehĺta. Zapalujú sa slinné žľazy. Príliš sliním, odbieham si odpľuť.
V noci ma zo spánku vytŕhajú bolestívé kŕče mojich bezradných svalov. Zatínam zuby a čakámm kým bolesť pominie.
Čistím si zuby, bezducho na seba hľadím v zrkadle. Náhle privriem oči. Zrazu tak tvrdá kefka, ostrá ako britva. Bolavé ďasná neznesú ani najmenší dotyk.
Čakám čo život prinesie ďalej. Dlaňou si prejdem po mojej unavenej hlave. V ruke mi ostávajú škuty mojich jemných vlasov.
Cítim, že sa mi kníše zub. Je to ako prvé dni v škole, človek nevie do čoho ide, čo ho čaká.
Vypadáva mi teda prvý. O pár dní ho nasledujú ďalšie.
Tvár mám bielu, oči v slzách. Ruky sa mi trasú, koža vysichá.
Ležím v posteli a uvažujem nad tým čo bolo, čo mohlo byť, čo už nebude.
Chcem vstať, ešte naposledy sa prejsť, ešte naposledy vdýchnuť svieži vzduch.
Padám však na zem, zmietam sa v bolestiach.
Odchádza mi pečeň, zlyhávajú obličky.
V stonoch privriem oči naposledy.
,,Nie, nesmiem to urobiť, ešte ma tu isto ktosi potrebuje.“ Odťahujem náhle od úst flaštičku s nápisom Hg.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
mia155
11. 11.novembra 2007 17:47
jj na samovrazdu je vzdy cas
2
wow... toto je fakt perfektné. len ma to trochu desí... ale čo sa kvality týka, na 1
4
hmmmm ja by som sa radšej otrávil niečím účinnejším ale nad plánovanou samovraždou som v živote ešte poriadne nerozmýšľal
6
Wow, wow, wow fakt si to super vystupnoval a esteze prisla ta veta "este ma tu niekto potrebuje"
7
no ale... ludia, ved by sme mohli komentovat nejake VESELE blogy, kam to spejeme, ked vela ludi tu zaujme smrt, samovrazda, depky?
Horsa do pisania a citania o veselych temach...
Horsa do pisania a citania o veselych temach...
8
No sak o to mi islo, ze kolko ludi sa zas chyti na depku... Tak placme teda vsetci az kym nam nezabiju klince do rakvy....
9
heh, ja som z toho chytala akurát tak dobré zimomriavky na chrbte.. fu.. brutal.. kokos.. tusim si idem prikurit v radiatore a pustit si nejake ska.. ale nechytila som depku, na just len mi hrozne chladno ostalo..
10
ďakujem ti za námet- hm- ale rozmýšľam, či by sa mi chcelo v takých bolestiach aj umierať- hm no asi ne- a ten záver- tak to je príznačné pre teba- ale fakt .....................
11
jezis to je haluz.ty si sprosty.ja ked som sa chcel zabit tak som si rezal.to mas lepsie,rychlejsie.cakat tak dlho na smrt,....to by som si aj rozmyslel.verim ze najdes iny sposob
12
velmi zaujimave..ale po pravde nemam rada taketo blogy...co je vlastne take fascinujuce na smrti?? nic...no mozno len to ze nevieme ako ju vlastne bueme pocitovat...boli to citime daco..ci uz ani nevninmame..?? a neviem co je po nej..ale velmi sa mi nechce ponahlat zistit..zatial je pre mna na tomto svete dost veci,ktore stoja za to..myslim ze to chcel aj tvoj zaver povedat..alebo sa mylim?
13
Dost dobre to je, aj tak zaujimavo napisane...ma to proste zaujalo
Napíš svoj komentár