Oľutoval som, že som si nevytvoril zoznam ako mi navrhoval otec, pretože som opäť s rozviazanými šnúrkami bežal na autobus.
,,Tak keď si zabúdaš tie veci včas nachystať, urob si taký zoznam:
1. Vstať
2. Ustlaťsi posteľ
3. Prichystať si veci, čo si oblečieš
4. Prichystať si kľúče
.
.
.
Ten zoznam bol asi fakt dobrý nápad, čo už...
Prichádzam (neskoro) do učebne : Všetci sa zas na mne rehocú....
Sedíme na prednáške, keď tu zrazu...ozve sa.... PIKA-PIKA-CHUUUU!!!
Jadranke zvoní mobil. S rumencom v tvarí sa snaží hovor zamietnuť.
Spolužiačka mi povie: ,,Počuj, tebe je dobre. Prídeš sem, napapkáš sa pekne a ideš domov.“
Odchádzam z ešte trvajúcej prednášky: Zasa sa všetci na mne smejú...
(Nemal som ten ohryzok tak šľahnúť do toho koša a pri schádzení k dverám učebne nemal tak
krútiť zadkom...)
Ale aspoň vo štvrtok som mal šťastie, lebo som končne našiel moju periodickú tabulku, ktorú som zabudol v lavici, keď so nehorázne podvádzal na písomke (aj tak mi to nepomohlo...)
A druhé šťastie: Hanbu ohľadom 1,8 bodu z matiky trošku zahladilo priznanie spolužiačky, ktorá mala až 2 body ( v tomto smere neviem, kto je lepší...ja mám aspoň najmenej bodov z celej skupiny)....
ale to musi byt dost deprimujuce pre tu babu, ked ani najhorsia nemoze byt ja to stale hovorim, ze ked nieco robis, tak to rob raddsej poriadne.. a tebe to vyslo congrats
No vidis a predsa si naj A ja sa tiez vzdy nasmejem na tvojich pribehoch ... je lepšie, keď je komédia ako tragédia
So ein Pech ... ja zvacsa tiez nestiham autobus (ved mi vieme svoje po mne uz nebezte nikto... lebo zarucene nestihnete, takze viaceri by sme mali vyuzit radu tvojho otca
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.