Papagája. Takého, ktorému by som mohol spievať. Možno by nemal námietky. To by bolo. Stále by som mal s kým kecať. A nevadil by mu ani neporiadok v mojej izbe.
Vypúšťal by som ho tak voľne si polietať po izbe a sedel by mi na pleci. Možno by som ho aj hovoriť naučil. Aj Mariku G. by stále musel počúvať...
Občas by som ho vypustil aj von, cez okno by sa vždy vrátil (teda, keby nevyužil slobodu, aby ušiel od psychopata).
A aj jesť a piť by som mu dával, by som sa staral veru... Už by som sa snažil.
Pár rokov dozadu:
,,No čo, tie tvoje papagáje ešte žijú?" Podpichovala sestra.
,,Ježiši Kriste!!"
Náhle som si na niečo spomenul a bežal dolu schodmi do suterénu nášho domu.
Lorelay a Ricky už prepletali nohu cez nohu na bydielkach, kde sa kopila špina.
Dokonca neprejavovali ani základné známky náklonnosti ako to zvykli. Zvláštne, nikdy nerobili nič neslušné, len sa tak zobákmi „bozkávali" na krk.
Lorelay by sa asi dopušťala za iných okolností pedofílie, pretože Ricky bol ešte mladý a nevinný s takým punk choholčekom na hlave, len nedávno vytiahnutý z hniezda rukov jedného dedka, ktorý mi toho papgája slúbil.
Lorelay už skúsená dáma, každý tretí mesiac neúspešne znášajúca vajčka.
(Chuderka, ešte aj sedela na nich, kym sa na to nevy...)
Vymenil som teda zelenkavú vodu a krmítko s prázdnymi šupkami od prosa a slnečnice.
,,Fúha, dobehol som včas, ešte májú chuť do jedla."
K týmto dvom po čase pribudol ďaľší kolega, veterán Fredy, ktorého jeho človečia rodina okašľala, kvôli neprestajnému škriekaniu.
K trom korelám náhle pribudla ďaľšia, strakatá kamarátka rovnakého druhu. Keďže si sadla ku klietke a odmietala odísť, nuž som jej otvoril dvierka do koncentráku pre vtáčiky.
Veľmi si však porozumela s Rickym.
Veľký dom v podobe klietky pre bažanta a štyria nájomníci v ňom. Život plynúci tak krás...
,,Pre Boha, čo sa tu stalo??" Klietka otvorená. Lorelay starecky oddychuje na najbližšej jabloni, Ricky s novou frajerkou lietajú svorne kdesi v povetrí a Fredy... Toho zatiaľ nevidím.
Kaukazký ovčiak Bady sa usmieva ako vždy (keď urobí zle, napríklad skáče na klietku, kým sa neotvorí a papagáje neodletia) a kokeršpaniel Deny, ktorý veselo nosí niečo v zuboch...
,,Šľaka! Veď to je Fredy!!!"
Po spacifikovaní psa metlou som zo zeme zdvihol oskalpovaného Fredyho.
Zo slzami v očiach som ho omýval v repíkovom čaji a dezinfikoval francovkov.
Lorelay som napokon chytil, Fredy sa zázračne vyliečil, pierka dorástli a ja som zasa zabúdal kŕmiť a napájať. To už Lorelay nezniesla a pri najližšej príležitosti zdrhla. Okašlala Fredyho, ktorý sa do nej asi zamiloval, pretože po jej odchode začal neznesitľne škrikať a už neprestal, kým sme ho nedali komusi inému (kde sa mal nepochybne lepšie).
Oľutoval som svoje slabé chovateľské schopnosti a ako odpoveď na moju trúchlivú pokoru, priletela pekná rozela (taký farebný pekný vtáčik...)
Ale keď raz je niekto neschopná matka (pre papagájov), tak je to už asi nastálo.
Došli nejaké chladnejšie dni a rozela sa už len nostalgicky pokyvkávala na šteblíku.
Snažil som sa jej navariť liečivé čajíky. Dal som jej tam celú misku s čajom.
Ráno bolo kruté. Všade záľudné ticho, len rozela padnutá hlavou v miske s čajom.
To bola asi moja chovateľská bodka.
.
.
.
Čím som to vlastne začínal? Aha! Tak už viem čo chcem, papagája, ktorému by som mohol....
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
transplantovana
2. 2.febuára 2008 16:13
akoze... ty sa smejes mojej mamine, ze sa o mna nestara, ale jak tak kukam, tak ona by sa mala ucit od teba, ty chovatel
3
ja som mala papagaja mchanickeho, vysel na stene a vedel sa naucit nejake slova take velky farebny, potom ho brat zhodil zo steny a on sa pokazil
dobry blog
dobry blog
4
..ehm..myslím..s tím pořízením dalšího papouška to nemylís vážně, viď?...
5
Zial tento pribeh je pravda: disappointed: boli pouzite konkretne a realne osoby (zvieratka)
6
no čo dodať ako len: Ajajajajj... Veľa šťastia v ďalších chovateľských počinoch... ak sa teda raz rozhodneš pristúpiť k tomu kroku ... ale inak veľmi kvalitný blog ... ten koniec veľmi dobrý...
Napíš svoj komentár