Po veľmi dlhom čase sa odhodlám zájsť na cviká z matiky, keďže mi Jadranka odprisahala, že profka už nezvykne vyvolávať ludí k tabuly rátať príklady (určité a neurčité integrály)...
Jadranka ma však surovo oklame a ja vhupnem do jamy levovej.
,,Do čerta! Kde je ta Jadiris. Šak kvôli nej sem idem, chcela odo mňa tú knižku.....“
Jadranka sa kdesi zakecáva s kamarátom, ktorého stretla....
,,Tak poďme na to ....ová!“ Zasadne profka k papieru s menami.
,,Monika, to fakt ako ide ťahať k tabuly?? Ja som mŕtvy muž!!!“
Monika sa potmehúdsky usmieva.
Srdce sa mi rozbúcha na 200 úderov za minútu a nervózne krčím papier.
Doráža jadranka: Rovnako sa zdesí možnej peripetie: zakotviť pred tabuľou s nepríčetným výrazom v tvári.
Popri tom však potichu začína skandovať moje priazvisko... Ja začínam skandovať zasa jej...
Matematik za matematikom sa striedajú šikovní mladí ľudia pred tabuľou...
,,Jadranka, ja to nevydržím...kedy bude prestávka...musím vtedy zdrhnúť“
Čas sa vlečie, nezvládam to. Nenápadne sa zatvárim , že odchádzam na hajzel.
Namiesto toalety však zakotvím na lavičke na chodbe a snažím sa zhlboka dýchať...
Vraciam sa po desiatich minútach a každý sa zamýšľa nad otázkou, čo som na tom hajzli tak dlho asi robil...
,,Jadris, už bude prestávka??“
Po tom ako prikývne na súhlas ju začínam nabádať k skandovaniu ako naposledy:
,,Prestávka ! Prestávka!“
Nieje to však potrebné. Prestávka´s just begun!!! JO!!!
Pozbieram si všetky pakšametle a rýchlosťou blesku vyletím z učebne (so mnou aj ďaľšia tlupa obávajúca sa potupy pred tabuľou).
,,Uteč, ak to dokážeš. (A hlavne už nikdy nedaj na slová Jadranky)!!“ Riadim sa oddnes týmto heslom.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.