Po chvíli sa spustí hustejší lejak a tak sa rozbehneme dopíjajúc ploskačku vodky do socka pubu Vanesa.
Po úsekoch cesty sa zastavujeme pod rôznymi výčnelkami, prezmenu skučkám ja a v hlave si nadávam do čoho som len prišiel z tepla môjho domova.
Zapaľujem si cigošku na dlhej špičke (tento dar môj frajer nepríjme, lebo sa hanbí vyzerať ako veľká herečka...ja s tým samozrejme problém nemám), strhneme sa, keď zistíme, že sme pred bránami akéhosi ústavu a rýchlo skryjem cigaretu, uvidiac vozíčkara s ošetrovateľom za mriežkovanou bránou do vchodu.
, , Do takého dažďa sa mi nechce! “ postupne zaznievajú odpovede z Robovho mobilu, keď sa zúfalo snaží presvedčit kamošky, ktoré sa priľúbili prísť.
Skočím do veľkej mláky, načo hreším ako tur nech sa moj milý ponáhľa...
Vbehneme do socka pubu, keď sa už čiašnička uchechtáva, zhliadnuc nás príchodiac či prší či neprší, či je sviatok či je piatok, pudovo nalievajúc čerevené wino.
Okrem nás sa tam nachádza len starý bradatý dedo ktory býva povedľa, čiašnička sa s nami dáva do reči.
Pokým je zahadená za pultom, otváram chipsy na tanierku, načo sa od Roba dozvedám, že po ich otvorení to treba aj zaplatiť. Tým pádom obal na vrchu zhužvím a nenápadne chipsy opäť uzatvorím.
Prichádza Robov kamoš, ktorý sa chce s Robom za každú cenu vidieť, začína rozprávať príhody, zamotáva sa do dlhých pribehov, keď na seba s čiašničkou len nechápavo pozeráme. Ja sa začínam potackávať na záchod..
Robo od kamoša dostáva víno, socka inštinkt sa prebúdza, snažíme sa pod stolom otvoriť dané vínko, podotýkam ako vývrtka slúži prst a špička na cigarety. Úspešne flašu otvárame, nalievajúc ju do pohárov na kofolu, čiašnička nič netuší...
Začínam mať riadne vypité, wínko z podniku brzdím vínkom spod stola, kofolu si šetrím.
Prichadzajú Robove kamošky, na čo sa s jednou povadím skrs Robov účes, ktorý sa jej nepozdáva, zato mne konečne vyhovuje:
, , Počuj mojaaaaa! “ najebaný začínam zahlasovať na celý podnik, „robíš mu fajvôčku? ? “ , , no robíš mu TY fajvočku? ? “
, , Nie? tak potom ticho! “....
Miška odpovedá: , , Nie, kto by to tam aj hladal“.
Ja odvetím: , , No veď to! “ Robovi vtom zamŕza úsmev.
Volá mi weva, aby sme došli k nej , pretože si s priateľom riadne vypila a pred jeho kamarátom chodí po štyroch v tigrovaných tangáčoch, podprsenke a v lodičkách (ako taká mačička).
Lámem špičku na cigarety pritom ako sa snažím otvoriť ďalšiu flašu vína, dolievame si, ja viacnásobne, rozrevem sa, ako zvyčajne keď mám veľmi vypité, Robova kamoška plače, že ju takmer podviedol jej frajer, ja revem aj kvôli tomu (predtým som jej za náreky na Robovej oslave a kazenie tak zábavy chcel kopnúť do papule, teraz bolesť zdielam s ňou.)
Vytackáme sa z podniku, stihnem na zem rozliať wíno, prechádzame po terazse, Miška kričí: , , nevylievaj popolníky! “ v tom stave sa mi to divné nezdá, napokon pršalo.
Opierajúc sa o priečelie starej tržnice vyzerám ako tie staré babky ktoré odchádzajú zo socka pubu v podguráženom stave, robím malé krôčiky, a ochvíľu už v behu mávam s flaškou v ruke.
Túto flašku si vložím do tašky a odchádzam domov na bus, v buse si sadám a popri tom nevedomky rozlievam vínko pod sedadlo, v spoji sa rozlieha vínový pach...
Bez duuvodu začnem slziť, a vravím si : , , To zas dopadlo, už nepijem! “
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár