hladká moje nenásytne natriasajúce sa nozdry,
v ohni planúcom,
Príživnícky čuchám mahagónovú arómu červených dvrerí,
O árome sladkej,
ako káva,
z nedeľného rána,
ako lačný sen,
z ktorého sa prebudiť neviem,
sťa rozfranforcofaný orgán,
v ktorom prúdi krv,
než cítiť môže prv,
tú nasladlú arómu pachu vône.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bonita
30. 8.augusta 2010 18:29
na čierno je to hneď lepšie
Napíš svoj komentár