Taká hlboká, tmavá, obrovská. Ty na jednej strane, žiješ šťastne so svojou láskou a s kamarátmi. Ja na druhej, kde niektoré dni ani nevyjde slnko. Snažím sa vybudovať most. Most z dreva, ktoré je na mojej strane priepasti. Bola som už asi v polovici. No nebol dobre postavený tak sa zrútil. Snažím sa ho obnoviť. No ty páliš všetko drevo , všetko z čoho by som most mohla postaviť. Som už slabá a nevládzem. Nechám to tak. Vzdala som sa.
Možno neskor, časom, keď tu vyjde slnko a budem mať znovu dosť síl, ten most postavím. Možno aj s tvojou pomocou. Prejdem na druhú stranu. Na tvoju stranu. A budeme spolu. Spolu ako v rozprávke.
Škoda, že už viem, že rozprávky nie sú ozajstné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
blazon
3. 8.augusta 2007 17:31
Dobré napísané .
Napíš svoj komentár