Z Tatier z kostola a z cintorína u starkej Zádušná omša každá duša si na ňu počká keď odpočíva v pokoji, ročnica, za rok je jej po vôli Niektoré duše nemajú pokoja ešte žijú a už sa boja boja sa svojho svedomia lebo nemajú o ňom vedomia cintorín,cintorín záhradka zelená do nej sa vsádzadú najkrajšie semená vzácných ľudí sú plné cintoríny ťažko sa narodí nám tak drahý a milý Spomeň živý človek na tú dobrú dušu, spomeň si v kostole cez zádušnú omšu To vieš presne kedy si sa narodil, ale nikdy nevieš kedy ťa smrťka skosí ! Spomeň na človeka aj o desať rokov nech tvoj život je plný šťastných krokov veď dušičky z toho radosť majú jak tichý vánok nás hladkajú !!!! Blog 1 0 0 0 0 Komentuj