Z Tatier z kostola a z cintorína u starkej

Zádušná omša
každá duša si na ňu počká
keď odpočíva v pokoji,
ročnica, za rok je jej po vôli

Niektoré duše nemajú pokoja
ešte žijú a už sa boja
boja sa svojho svedomia
lebo nemajú o ňom vedomia

cintorín,cintorín záhradka zelená
do nej sa vsádzadú najkrajšie semená
vzácných ľudí sú plné cintoríny
ťažko sa narodí nám tak drahý a milý

Spomeň živý človek na tú dobrú dušu,
spomeň si v kostole cez zádušnú omšu
To vieš presne kedy si sa narodil,
ale nikdy nevieš kedy ťa smrťka skosí !

Spomeň na človeka aj o desať rokov
nech tvoj život je plný šťastných krokov
veď dušičky z toho radosť majú
jak tichý vánok nás hladkajú !!!!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár