Básnici len sedia a čakajú na Godota.
A ten, ako vieme, nechodí.
Sedí doma, uväznený, na tepnách má okovy.
Chudák Godot. Vibrujúce tepny
Schováva pod kožou bez svetla a bez tmy.
____________________________________
A čo my? Odvrhnutý šťastenou
Čo brázdime močiare počmáraných papierov?
Ostali nám iba múzy, víly, rozprávky.
Sme absolventi horkej vínnej stretávky.
Premeriame pre istotu naše vlastné rozmery
A spýtame sa, s určitosťou: To sme my?
____________________________________
Zistili sme, že sme iní, že sme vtáci v jazere
že nemáme modré oči a pobelavé kadere
víťazíme nad samotou, nie nad rímskym cárom
v boji moci prehrávame a padáme tým pádom.
Ak však na dno, tým sa myslí až záporná hodnota,
A tu píšeme básne a čakáme na Godota.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
trishe
29. 7.júla 2012 01:21
Fakt krásne povedané, celá myšlienka proste.. úplne si to odhadla dievča.
Napíš svoj komentár