kebyže bolo ešte Tesco otvorené
bežím, potkýnam sa
a kupujem lacné víno biele
a zapíjam dnešný smutný piatok
tento chorý piatočný veče
ktorý už kráča istým krokom
v náruč noci
a fajčím pred domom
pod oknom
veď pod oknom je najväčšia tma
a v okne by sa nesvietilo
pretože v nočnú hodinu
by nikto nezasvietil žiarovku cigarety
ani chladničku by nik neotváral
len možno ťažkopádne kroky
spiaceho smädného tvora rozospatého
ťapkajúce k záchodu
by narušili
to intímne posedenie ticha
a mňa
a vína
no ja sedím za týmito riadkami
a rozmýšľam
čo všetko by mohlo byť ináč
pre jednu minútu
pre jedno rozhodnutie
neprítomnosť ma desí
ešte viac ako preplnená miestnosť ľudí
ktorých poznám
ale radšej by som ich nikdy v živote nestretla
nikdy nepobozkala
nikdy neobjala a nikdy nekričala od hrôzy
pristihnutá pri ohavnosti vlastných rozhodnutí
bez kyslého vínka z Tesca
pri čajovej šálke
počúvam len tenký hlások dákej slečny
jazzovej
len také malé piatkové blues
osamote
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
billiejean
1. 6.júna 2012 23:44
výstižné.
Napíš svoj komentár