"Môžem vojsť? " zašeptáš takmer nečujne. Ostanem stáť bez pohybu, ale ty aj tak vieš, že môžeš. Podídeš ku mne, no ja mám pohľad ešte stále uprený do stropu a uši stále počúvajú improvizovanú symfóniu dažďa. Počujem ju aj cez tvoje pohyby, cez tvoje šuchoty, cez celú tvoju osobnosť. Akoby si bol priesvitný, no v skutočnosti si čierny, strácam sa v tej temnote. Mám ťa celého pod kožou, si vo mne úplne celý, koluješ mi v žilách, vidím ťa, keď zavriem oči, vymýšľam si tvoju prítomnosť. Som veľmi dobrá klamárka a tak sa mi darí podviesť svoje svedomie či podvedomie.
Ľahneš si ku mne a dívaš sa na mňa tými tvojími obrovskými očami. Potočím hlavou a usmejem sa, pretože práve to odomňa očakávaš. A vlastne, keď som sa už na teba pozrela, ináč to ani nejde. Pohladíš ma po vlasoch. Mne na perách stále visí úsmev, ale oči radšej privriem. Nechcem, aby si zazrel slzy, ktoré sa mi do nich tisnú. Spravím gesto, kvôli ktorému ma považuješ za najmilšiu na svete. Pritisnem hlavu na tvoju hruď, celá sa k tebe pritúlim, ruku ti položím na tvár a prstami ti behám po očiach, lícach perách...
Usmeješ sa mi do vlasov. Viem, že si sa usmial, pretože ja viem všetko. Aspoň o tebe.
Pomrvím sa ti v náručí, zdvihnem k tebe hlavu. Oči mám stále zatvorené, bojím sa, aby som sa nerozplakala. Pobozkáš ma. Prevrátiš ma na chrbát, ruky mi držíš na úrovni hlavy. Perami mi prechádzaš po tvári. Nehybne ležím v hotelových prikrývkach.
"Ubližujem ti? " spýtaš sa ma a čakáš, že poviem nie. Otvorím oči, slzy mám konečne pod kontrolou, usmejem sa.
"Nie, " zašeptám. Ty mi úsmev opätuješ, v očiach sa ti zalesknú iskry a lačne mi začneš bozkávať krk ako upír, až sa bojím, že ma celú rozkúšeš. Ale to si už dávno spravil.
Tak, ako pokojne som ti opäť povedala nie, tak zúrivo vo mne kričí áno. Áno, áno... No ty sa ma dotýkaš, tvoje žiadostivé prsty mi prenikajú pod pokožku. Dotýkaš sa ma nie len na povrchu, obchytkávaš mi dušu. Je to ten najhnusnejší a zároveň najpríjemnejší pocit, aký som kedy zažila. Tvoje prsty krúžia po mojom nahom tele, ktoré si nevedno kedy vyzliekol. Ty si to užívaš, ja sa hrám s tebou tvoju hru, pretože ti tým robím radosť. Milujem ťa, spravím pre teba čokoľvek!
Znova a znova mi napádaš dušu, zakaždým mi moje rozpadnuté srdce zakňučí od bolesti. Tak veľmi mi ubližuješ. Milujem ťa, vydržím pre teba všetko.
Bozkávaš ma, vnáraš nos do mojich vlasov, do mäkkých záhybov môjho tela. Mačkáš mi dušu, chcem zakričať, aby si prestal, no z úst sa mi derú len tiché vzdychy, ktoré sú určené len pre tvoje uši. Miluješ sa so mnou, ale nemiluješ MŇA. Je to len obyčajná hra, z ktorej navonok nie je víťaza ani porazeného, ale v skutočnosti prehrávam na plnej čiare.
Necháš ma ležať tak, ako si ma našiel. Som nahá, dážď ešte stále bubnuje na okenice. Pozerám do stropu, ruky mám položené vedľa hlavy a po lícach mi stekajú slzy. Moja duša teraz pripomína reklamný leták, ktorý každý len vezme, keď zavadzá, pokrčí a hodí do koša, poprípade ním rozkúri kachle. Srdce mám rozdrvené ako črepiny skla, ktoré prejde parný valec. A moje telo? Je vôbec moje? Je to podstatné?
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár