Tlačia na výkres života ostrými hrotmi. Kreslia čiary. Píšu riadky. A tebe neostáva nič iné, len čítať medzi nimi. Prskajú okolo seba machule a ty sa v nich len bezradne topíš.
Lapáš po dychu. Kričíš. Ostane po tebe len diera v papieri a zadýchaný chlap, vyčerpávajúco oddychujúc na chrbte.
Vnímam rôzne nuansy. Farebné odtienky pohybu rúk, žmurkania mihalníc, objatí, padania kučier do kučeravých očí. Sledujem, ako rozmanito sa ma dotýkate, ako sa vám rozlične dvíhajú hrude, aké pestré drzé triky na mňa skúšate.
A ja som maliar, ktorý sa môže vybrať.
Plátno je úsek života, kreslím si naň mužmi pocity.
Pomalé a hebké dotyky. Lesknúce sa lúče slnka v tvojich tabakových očiach. Zadržaný dych na šiji. Bozky. Bozky vínové. Trávové reči a zelené názory. Uletíme do rozplamenených sfér ružových plameniakov a budeme krájať na drobné kúsky zrkadlá.
Si mäkký ako béčková ceruzka. Rozmazávaš plynulé fakty do zrnitých tieňov. Všetky nepravdy nazývaš umením a ja ti to všetko odpúšťam, ako keď sa mi z dlane vysypú korálky: jedna lož za druhou.
Milujem umenie.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
samanthamm
19. 4.apríla 2011 07:37
na tvoj vek je tento blog o mužoch... vyspelý
3
Napíš svoj komentár