vietor veje
vesluješ vpred

prízraky pavlačov
pred podvečerom

vykúkajú visiac
z výšky

nad nebom
nekonečnej nehy

dušu (ne)dusí
dychtivý dotyk

oberal ju o ostatné
otrusinky odpovedí
...
zničila som posledné
kvapky oceľové
súcitom ťažiace
srdce moje kvetinové.

 Blog
Komentuj
 fotka
phantasia  11. 3. 2012 13:22
áno.
Napíš svoj komentár