vietor veje vesluješ vpred prízraky pavlačov pred podvečerom vykúkajú visiac z výšky nad nebom nekonečnej nehy dušu (ne)dusí dychtivý dotyk oberal ju o ostatné otrusinky odpovedí ... zničila som posledné kvapky oceľové súcitom ťažiace srdce moje kvetinové. Blog 6 0 0 0 0 Komentuj