Práve som si uvarila kávu. S medom. V kuchyni bol značný binec, všimla som si, že dnešný obed- superúžasne chutná pizza, ktorú som piekla, je už zjedená a špinavý prázdny plech ležal osamelý na šporáku. No, ja som pizzu piekla, niekto iný nech umyje riad. Ten po obede som tiež umývala ja. Nekompromisne som vyšla z kuchyne.
Rory Gilmorová sa dnes v telke tak rozplývala nad vysokou školou! Tešila sa na množstvo informácií, ktoré sa jej dostanú do hlavy, ktoré bude chcieť ochrániť vo vnútri, ktorých sa nebude chcieť vzdať. Na istú dobu ma to položilo, snáď mi prišlo ľúto, ako v poslednej dobe zanedbávam písmenká, stránky, nadpisy, záložky a vôňu listovania v knižke.
Smiešne, akonáhle som vybrala tú pizzu z rúry, zabudla som na celú Rory Gilmorovú, knižnice plné neprečítaných kníh, moje lenivé zanedbávanie vedomostí a volala som všetkých k stolu. Možno by som v tomto pohodlnom a vlastnými výhovorkami svedomím ospravedlnenom konaní ostala, keby ma dnes nuda z väzenia chorobného neprikvačila k prečítanej knižnici a z hrdla by sa mi nevydral zúfalý výkrik, nenapadlo by ma navštíviť boží chrám mojej viery.
A náhodou, zašla som do knižnice ruka v ruke s pánom S.. Krútiac zadkom kráčam v botách na opätku ladným krokom vedľa vysokej mužskej postavy, štebocem. Nikdy nevydržím medzi pevnými múrmi dlhšie ako dva dni. Jednoducho, musím letieť. A tak sa usmievam na celý svet.
Prechádzam medzi starými policami, vydratý koberec tlmí moje kroky. Sprvu len tak prezerám, randomne chytám knihy do rúk, neskôr hľadám isté písmenko. Narazím na správnu policu, prechádzam prstom, jeden titul za druhým, teplo, teplo, teplejšie, ešte teplejšie, horúco, horúúúúco, horí! Homrím od radosti, vzbĺkla som nadšením, konečne som narazila na doteraz neúspešné všade hľadanú knižku!
S. sa smial, vraj sa teším viac, akoby mi daroval prsteň. Škoda, že neidentifikoval, aký. Snubný? Narodeninový? Vianočný? Len tak?
Jednoducho, tešila som sa ako diabol, ktorý dostal na svoju stranu po piatkovej noci rekordné číslo naivných tínedžerov.
Teraz, navečer, píšem intímne zápisky z mojej duše, popíjam kávu. S medom. Snívam s pokojom v duši, s láskou v srdci a pocitom kreativity v hlave.
See u later, aligator.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár