Vážne. Napriek VŠETKÉMU.
Aj napriek tomu že mám teplotu 38, 2 a naozaj sa mi nechce.
AJ napriek tomu, že hoci ma dnes mamča nechala doma(môj humano-odpudivý vyblednutý zjav sa na jej neočakávanom zľutovaní sa určite podpísal), ALE zajtra som už nútená opäť čeliť chémii.
Aj napriek tomu, že v našom "králikárenskom" panelákom byte je táák pekelne zima, celá sa trasiem,
sopeľ ktorý sa mi nechce vyfúkať,lebo servítky som si nechala v kuchyni a nechce sa mi vstávať, mi steká pomaly tou "cestičkou" až k vyschnutým perám, ktorým slúži ako balzam na pery, ktorý som stratila.
Červené labello,ktoré malo chutiť môjmu frajerovi.(Nechutilo)
Aj napriek tomu že pri čítaní toho, čo som zatiaľ napísala zisťujem, že trpím nadmernou frekvenciu používania slova "ktorý".
Alebo nadmernou frekvenciou "nevedenia písať".
Aj napriek tomu že tento pokus o odliatok mojej duše sa stretne s apatiou tejto komunity, pretože nie je
a)vtipný
b) umelecký
a nedilematizuje nad témami
a)sexuálny život
b)Som ako kúsok kuracieho stehienka, ktorým sa moji spolužiaci ohadzujú v jedálni
Vlastne ti nemám čo povedať. Nemám za sebou dramatickú life story ,ako som skončila zdrogovaná na protialkoholickom liečení a takisto ma neznásilnil(zatiaľ sused, ktorý k nám zazvonil pod zámienkou opraviť náš 20ročný televízor.
Nemám ti dať aké morálne ponaučenie do života.
Nemám sa prečo začať rezať a chcieť skončiť z Apolla hlavičku do Dunaja( abyyy GJHáci by boli happyyy)
Realita je totiž takáto...
Sedím si v babkinom svetríku za notbúkom, guličku po guličke žeriem(och, zase, ospravedlňujem sa svôjmu JA, ktoré chce hovoriť spisovne: "pardón, ty bifla, JEM") Rafaello,ktoré som dostala od kamošky, ktorá si tým chcela vyžehliť prúser že zabudla na moje narodky, ktoré som aj tak prežila v depresívnych kolíziach(? je kolízia to čo si myslím že je?) a úvahách o tom, prečo som dokašlala všetko čo som dokašlala...
a prečo som si dokašlala tým čo som si dokašlala aj chvílu ktorá nemusela byť okašlaná.Aha, DOkašlaná.
Stojím na hranici.
Na hranici dvoch svetov.
Na hranici nevinnosti a "poškvrnenosti".
Na hranici medzi bláznivým smiechom a decentným úsmevom. Na hranici medzi sebadeštruktívnym zmýšľaním a snažením sa prijať svoju inakosť.
Na hranici medzi spomínam a zabúdaním. Na hranici medzi "ľúbim ho naveky" a "už ma to s ním nebaví,chcem si užívať život".
Na hranici medzi " OMG, dokelu,do Fuckuu, každá moja kamarátka už môže prespať u svojho chalana, PREČO JA NIE??" a v noci " Sníval sa mi strašný sen a srdci mi veľmi bije, maminka, môžem ísť spať k tebe?Jéééj, ano? Tak počkaj,prinesiem si aj plyšákov".
Na hranici medzi "keď už nie inak,chcem sa aspoň tváriť že som drsná"a nežným dievčatkom s kvetinkami."
Kým byť? Čím?
Prečo niekto môže zažívať Big Mac a iný sa musí uspokojiť s Hamburgerom?
Prečo sa musím cítiť ako suchá premastená hranolka, keď sa MôŽEM cítiť ako čokoládový MUFFIN?
.......................
A prečo som nakoniec aj ja skončila pri téme "Som ako kúsok kuracieho stehienka, ktorým sa moji spolužiaci ohadzujú v jedálni"?
A prečo ani táto téma nemá pointu?
P.S.:
(Otázky v tomto texte sú rečnícke.)
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Sama sebou som vždy,aj keď sa na niečo hrám,lebo to je tiež súčasťou mňa...
Napíš svoj komentár
a nepáči sa mi trochu to komentovanie ostatných skupín..