Moje krásne básne :) prosím NEKOPIROVAŤ! !

Zmysel života už nehľadám,
všetko vôkol mňa sa rozpadá.
Vo všetkom v čom som zmysel videla,
to všetko som postupne znenávidela.

Láska, priateľstvo či rodina,
tak prečo sa mi to všetko pred očami rozpadá? !
Nevládzem, nechcem, bolí to keď sa na teba pozriem,
prečo mi to robíš veď ja už ďalej nemôžem.

Veď láska je to, čo k tebe cítim,
Je to ten pocit, keď ťa každou minútou v srdci cítim.
Tak prosím ťa vezmi si ju,
a nie kruto a bolestivo odháňať ju.
------------------------------------------------------------------
Neznášam keď tma slnko zavalí,
neznášam to všetko...keď ma to bolí.
Neznášam keď sa mi svet otáča chrbtom,
neznášam tvoju lásku stratenú nespravodlivým súdom.

Neznášam ten pocit keď ťa stále vidím,
neznášam to , či si ďaleko alebo blízko, stále ťa cítim.
Neznášam ten pocit že ťa mám vrytého v srdci,
neznášam pre teba slzy na mojom líci.

Neznášam keď mi vravíš o druhých,
neznášam keď sa mi líškaš a pozeráš po iných.
Neznášam tvoj úsmev, všetko na tebe,
neznášam to, keď nemôžem biť pri tebe.

Neznášam ťa celého a ty to vieš,
neznášam to keď ĽÚBIM ŤA povedať nevieš.
Ale najviac neznášam to že ťa tak hrozne nenávidím,
ale zároveň tak veľmy a vášnivo ĽÚBIM!
-----------------------------------------------------------
Keď držíš žiletku v ruke a chceš pritlačiť,
hovoríš si „Prečo svoj bezcenný život žiť? ! “
Keď to urobíš cítiš sa tak krásne,
ale stále nemaš pokoj v duši tak vymíšľaš básne.

Tvoje city ktoré nikto nedokáže pochopiť,
z anjelom smrti chceš navždy odýsť.
Modlíš sa , čakaš, plačeš kedy príde,
no on ťa len stále oblúkom obíjde.

Chceš urobiť to jediné čo ti ostáva,
v kaluži plnej krvi zaspať a už nevstávať.
Chceš sa už ocitnúť v raji a nie v bolesti a trápení,
len čakať tíško v kúte schúlení.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu